Judikatúra Súdneho dvora EÚ – Právomoc podľa Nariadenia Brusel I Bis

Rozsudkom vo veci C-451/18 Tibor-Trans Fuvarozó és Kereskedelmi Kft. proti DAF Trucks NV zo dňa 29.7.2019 Súdny dvor Európskej Únie („Súdny dvor“)  potvrdil a rozšíril svoju doterajšiu judikatúru ohľadom zakladania právomoci súdov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Brusel I bis“). Predmetom prejudiciálneho konania bola otázka výkladu článku 7 bod 2 nariadenia Brusel I bis.

Predmet konania

Súdny dvor sa v konaní zaoberal tým, či sa v rámci žaloby na náhradu škody spôsobenej porušením podľa článku 101 ZFEÚ, spočívajúcom najmä v tajných dohodách o stanovení cien a navýšení brutto cien nákladných vozidiel môže za „miesto, kde došlo… ku skutočnosti, ktorá zakladá… nárok“ (článok 7 bod 2 nariadenia Brusel I bis) považovať miesto, kde poškodený údajne utrpel ujmu, hoci žaloba smeruje proti účastníkovi predmetného kartelu, s ktorým tento poškodený nevstúpil do zmluvného vzťahu.

Žalobca - maďarská spoločnosť Tibor-Trans Fuvarozó és Kereskedelmi Kft. (ďalej len „Tibor-Trans“) - sa v konaní pred maďarským súdom domáhal voči holandskému výrobcovi nákladných vozidiel spoločnosti DAF Trucks NV náhrady škody. Škoda mala vyplývať zo skutočnosti, že spoločnosť Tibor-Trans nákladné vozidlá nadobudla za cenu skreslenú tajnými dohodami, na ktorých sa spoločnosť DAF Trucks zúčastnila.

Žalovaný - DAF Trucks NV - sa bránil tým, že tajné stretnutia sa konali v Nemecku, čo by malo zakladať právomoc nemeckých súdov. Taktiež tvrdil, že nikdy nevstúpil do priameho zmluvného vzťahu so spoločnosťou Tibor-Trans (keďže táto nadobudla nákladné vozidlá od distribútorov), a preto nemohol rozumne očakávať, že bude žalovaný na maďarských súdoch.

Právne posúdenie veci

Súdny dvor v prvom rade poukázal na skutočnosť, že hoci nariadenie Brusel I bis zrušilo a nahradilo nariadenie č. 44/2001 (ktoré nahradilo Dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach), výklad poskytnutý Súdnym dvorom k ustanoveniam predmetných predpisov stále platí „pretože tieto ustanovenia možno kvalifikovať ako „rovnocenné“ (pozri v tomto zmysle rozsudky Nothartová, C-306/17, bod 18; Kuhn, C-308/17, bod 31; Gradbeništvo Korana, C-579/17, bod 45).

Podľa ustálenej judikatúry potom platí, že pojem „miesto, kde došlo... ku skutočnosti zakladajúcej nárok“ sa týka miesta, kde k príčinnej udalosti (vedúcej k škode) došlo a taktiež miesta, kde vznikla škoda. Nárok na náhradu škody možno žalovať podľa výberu žalobcu na jednom z týchto miest. V predmetnom konaní podľa Súdneho dvora nebolo sporné, že žiadna z tajných dohôd nebola uzatvorená v Maďarsku, a teda k príčinnej udalosti vedúcej k vzniku škody došlo mimo územia Maďarska.

Predmetom skúmania Súdneho dvora bolo teda posúdenie, či za „miesto, kde došlo... ku skutočnosti zakladajúcej nárok“ je možné považovať miesto, kde nastal škodlivý následok, a či založeniu súdnej právomoci nebráni to, že žalobca nenadobudol nákladné vozidlá priamo od žalovaného.

Súdny dvor už v minulosti rozhodol, že škoda, ktorá je len nepriamym dôsledkom ujmy utrpenej pôvodne inými priamo poškodenými osobami, ktorým škoda vznikla na mieste odlišnom od toho, kde nepriamy poškodený následne utrpel svoju vlastnú škodu, nemôže založiť súdnu právomoc (rozsudok Dumez France a Tracoba, C-220/88, body 14 a 22). Pojem „miesto, kde došlo... ku skutočnosti zakladajúcej nárok“ preto nie je možné podľa Súdneho dvora vykladať extenzívne v tom smere, že zahŕňa každé miesto, kde sa dajú pocítiť škodlivé následky skutočnosti, ktorá už spôsobila škodu na inom mieste.

V prípade Tibor-Trans však Súdny dvor dospel k záveru, že išlo o priamu škodu spočívajúcu v prirážkach zaplatených z dôvodu zvýšených cien. Maďarský trh bol v zmysle porušenia konštatovaného Európskou Komisiou dotknutý priamo, nakoľko je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru.

Prejudiciálnu otázku preto Súdny dvor zodpovedal tak, že článok 7 bod 2 Brusel I bis sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením podľa článku 101 ZFEÚ, spočívajúcom najmä v tajných dohodách o stanovení cien a navýšení brutto cien nákladných vozidiel, sa za „miesto, kde došlo… ku skutočnosti, ktorá zakladá… nárok“ v situácii, o akú ide vo veci samej, považuje miesto trhu dotknutého týmto porušením, teda miesto, kde došlo k skresleniu trhových cien a kde poškodený tvrdí, že mu bola spôsobená ujma, aj keď žaloba smeruje proti účastníkovi predmetného kartelu, s ktorým tento poškodený nevstúpil do zmluvného vzťahu.

Súdny dvor tak nadviazal na svoju predchádzajúcu judikatúru, predovšetkým rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide (C-352/13, EU:C:2015:335), podľa ktorého v prípade, že sa od žalovaných so sídlami v rôznych členských štátoch súdnou cestou požaduje náhrada škody z dôvodu jediného a pokračujúceho porušenia, na ktorom sa zúčastnili vo viacerých členských štátoch na rôznych miestach a v rôznom čase, pričom toto porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 dohody o EHP bolo konštatované Komisiou, každý z údajných poškodených môže podať žalobu na súde podľa miesta svojho vlastného sídla.