V praxi niektorí prevádzkovatelia najmä menších e-shopov z rôznych dôvodov bránili zákazníkom zo zahraničia v prístupe k online obchodu a nákupu tovaru v ňom. Dôvody, ktoré ich k tomu vedú sú rôzne, napr. odlišné právne prostredie, ním spôsobená právna neistota, riziká súvisiace s odlišnou reguláciou ochrany spotrebiteľa, odlišné právne predpisy o označovaní, zdaňovaní, nákladoch na dodanie, a pod. Logickým rozhodnutím niektorých e-shopov preto bolo do zahraničia radšej nedodávať a prípadné právne riziko takto eliminovať.

Európska únia (EÚ) sa v záujme zachovania a využitia plného potenciálu vnútorného trhu bez vnútorných hraníc rozhodla na túto prax reagovať novým nariadením, ktoré túto prax vníma ako neoprávnené geografické blokovanie (tzv. „geo-blocking“) a má za cieľ takúto diskrimináciu zákazníkov zakázať. Nariadenie EP a Rady (EÚ) 2018/302 z 28.februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (ďalej len „Nariadenie“) sa uplatňuje od 3. decembra 2018.

Čo je geo-blocking?

Za geo-blocking je možné považovať uplatňovanie neodôvodnených rozdielov pri zaobchádzaní so zákazníkmi na základe rozlišovacích kritérií ako je štátna príslušnosť, miesto bydliska alebo sídla zákazníka (priama diskriminácia) alebo na základe iných rozlišovacích kritérií ako IP adresa použitá pri prístupe k online rozhraniu, adresa na doručenie tovaru, výber jazyka alebo členský štát vydania platobného prostriedku zákazníka (nepriama diskriminácia).

Nariadenie upravuje zákaz geo-blockingu v troch oblastiach:        
(i) prístup k online rozhraniam,             
(ii) prístup k tovaru alebo službám a     
(iii) nediskriminácia z dôvodov súvisiacich s platbami.

Zákaz geo-blockingu sa uplatní voči spotrebiteľom a podnikom, ak vystupujú ako zákazníci (t.j. podnikom, ktoré nekupujú tovar alebo službu na účely jej ďalšieho predaja).

Aké činnosti teda Nariadenie zakazuje?

     (i) Prístup k online rozhraniam

Podľa čl. 3 Nariadenia obchodník nesmie akýmkoľvek spôsobom obmedzovať či blokovať prístup zákazníka k online rozhraniu obchodníka z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska či sídla zákazníka. Obchodníkovi sa zároveň zakazuje bez predchádzajúceho výslovného súhlasu zákazníka presmerovať zákazníka z pôvodnej verzie online rozhrania, ku ktorej chcel zákazník pôvodne získať prístup, na inú verziu online rozhrania obchodníka, ktorá sa svojím vzhľadom, použitým jazykom alebo inými vlastnosťami stáva príznačnou pre zákazníka s určitou štátnou príslušnosťou, miestom bydliska alebo sídlom. Zákazníkovi musí byť aj napriek jeho súhlasu naďalej poskytnutý jednoduchý prístup k pôvodnému online rozhraniu obchodníka.

Pozn.: Uvedené zákazy sa však nevzťahujú na blokovanie, resp. obmedzovanie prístupu alebo presmerovanie potrebné na zaručenie dodržiavania zákonných požiadaviek stanovených právom Únie či právnymi predpismi členských štátov v súlade s právom Únie, ktoré sa na činnosť obchodníka vzťahujú. V takýchto prípadoch je však obchodník povinný poskytnúť zákazníkom jasné a konkrétne vysvetlenie dôvodov blokovania či obmedzenia prístupu, prípadne presmerovania, a to v jazyku online rozhrania, ku ktorému chcel zákazník pôvodne získať prístup.

    
     (ii) Prístup k tovaru alebo službám

Podľa čl. 4 Nariadenia sa obchodníkovi zakazuje uplatňovanie odlišných všeobecných podmienok prístupu k tovaru alebo službám (t. j. akékoľvek požiadavky či podmienky vrátane predajných cien) z dôvodov štátnej príslušnosti, miesta bydliska či sídla zákazníka, a to ak zákazník chce:
• nakúpiť u obchodníka tovar, ktorý sa doručuje buď na miesto v inom členskom štáte, do ktorého obchodník  ponúka doručenie alebo tento tovar možno vyzdvihnúť na mieste v členskom štáte, na ktorom sa obchodník a zákazník dohodli, alebo
• prijímať elektronicky poskytované služby od obchodníka (napr. cloudové služby a pod.), s výnimkou služieb, ktorých charakter spočíva najmä v poskytovaní prístupu k dielam chráneným autorským právom či iným chráneným predmetom úpravy alebo ich používanie, vrátane ich predaja (napr. hudobné streamingové služby, online televízia, a pod.), alebo
• prijímať od obchodníka neelektronicky poskytované služby na fyzickom mieste na území členského štátu, v ktorom obchodník vykonáva svoju činnosť.

Nariadenie však nezakazuje obchodníkom uplatňovať všeobecné podmienky prístupu vrátane rozdielnych čistých predajných cien, ktoré sa ponúkajú zákazníkom na nediskriminačnom základe. Rovnako, ako v prípade prístupu k online rozhraniam, aj tu platí, že zákaz geo-blockingu spočívajúci v prístupe k tovaru alebo službám platí len pokiaľ nejde o legitímny geo-blocking na základe právnych predpisov EÚ či vnútroštátneho práva.

        
    (iii) Nediskriminácia z dôvodov súvisiacich s platbami

Posledná oblasť zákazu geo-blockingu v zmysle Nariadenia (čl. 5) spočíva v zákaze uplatňovania rozdielnych podmienok na vykonanie platobných transakcií poskytovateľom platobnej služby, miestom platobného účtu či vydania platobného prostriedku, z dôvodov štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníka, a to ak sú splnené tieto podmienky:
• ide o elektronickú transakciu formou úhrady, inkasa či prostredníctvom platobnej karty, a
• sú splnené požiadavky autentifikácie v zmysle smernice o platobných službách, a
• platobné transakcie prebiehajú v mene akceptovanej obchodníkom.

Vzťah k iným právnym predpisom

Nariadenie sa nevzťahuje na dohody, ktorými sa obmedzuje aktívny či pasívny predaj v zmysle nariadenia (EÚ) č. 330/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov, a ktoré sa týkajú transakcií nepatriacich do pôsobnosti zákazov uvedených v čl. 3 až 5 Nariadenia. Účinnosťou Nariadenia zároveň došlo k strate platnosti tých ustanovení dohôd obmedzujúcich aktívny či pasívny predaj, ktoré sú v rozpore s čl. 3 až 5 Nariadenia.