Zákon o neprimeraných podmienkach

Od 1. mája 2019 nadobudol účinnosť nový zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon“). Nahradil tak predošlú právnu úpravu zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Nová zákonná úprava reaguje najmä na nové formy neprimeraných obchodných podmienok a obchádzania doterajších pravidiel. Doterajší výpočet neprimeraných podmienok sa ukázal ako nedostatočný, a preto nová úprava precizuje znenie doterajších neprimeraných podmienok, zavádza nové špecifické neprimerané podmienky, a zároveň ustanovuje generálnu klauzulu neprimeranej podmienky.

Nové definície neprimeraných podmienok

Pomerne extenzívne vymedzenie pojmu neprimeraných podmienok v pôvodnej úprave prešlo značnými zmenami tak vo formulácií neprimeraných podmienok, ako aj v rozsahu samotného pojmu. Za účelom predchádzania aplikačným problémom v praxi pribudli do vymedzenia neprimeraných podmienok najmä situácie, kedy odberateľ požaduje peňažné alebo nepeňažné plnenie za:

    • umiestnenie potraviny do prevádzkarne odberateľa aj vtedy, ak ide o prevádzkareň nachádzajúcu sa mimo územia Slovenskej republiky,

    • zisťovanie a spracovanie údajov o účastníkoch obchodného vzťahu,

    • službu súvisiacu s počítačovým spracovaním údajov vykonávanú odberateľom.

Rovnako sa za neprimeranú podmienku považuje napríklad aj:

    • kratšia lehota splatnosti peňažného plnenia dodávateľa odberateľovi, ako je dohodnutá lehota na úhradu kúpnej ceny,

    • prenášanie nákladov spojených s daňovým zaťažením do zníženia kúpnej ceny,

    • znevýhodňovanie dodávateľa alebo skupiny dodávateľov podmieňovaním používania určitého typu obalu, ak je inému dodávateľovi umožnené používať ekonomicky výhodnejší iný obal pri dodávke toho istého alebo podobného tovaru.

Zavádza sa tiež výnimka z definície neprimeranej podmienky podľa § 3 ods. 3 Zákona, podľa ktorej nejde o neprimeranú podmienku, ak je dohodnutá vopred, v písomnej forme, dodávateľ nemá možnosť dodávať potraviny odberateľovi prostredníctvom distribúcie a celková hodnota plnenia nepresahuje 6 % z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku.

Kontroverzným ustanovením sa stala najmä kvázi „generálna klauzula“ ust. § 3 ods. 5 písm. ab) Zákona, podľa ktorého okruh neprimeraných podmienok možno rozširovať výkladom pojmu poctivý obchodný styk podľa Obchodného zákonníka.

Kontrola

V oblasti kontroly došlo k rozsiahlemu rozpracovaniu práv a povinností kontrolóra a kontrolovaného, spôsobu podávania podnetu na kontrolu, ako aj vyhodnotenia samotnej kontroly. V prvom rade, ako uvádza zákonodarca v dôvodovej správe, doterajšia právna úprava vyžadovala od predkladateľov podnetov uvádzať v rámci podnetov svoje identifikačné údaje, čo v praxi subjekty odrádzalo od ich predkladania. Zákon preto zaviedol možnosť predkladať ministerstvu pôdohospodárstva aj anonymné podnety upozorňujúce na výskyt neprimeraných podmienok.

Kontrolórom sa podľa Zákona rozumie zamestnanec ministerstva pôdohospodárstva. Výkon kontroly realizujú najmenej dvaja kontrolóri na základe Zákonom vymedzeného poverenia a začína sa dňom vydania poverenia a končí dňom doručenia záznamu o vykonanej kontrole alebo protokolu o vykonanej kontrole kontrolovanému subjektu. Medzi základné oprávnenia kontrolóra patrí právo vstupovať do objektov, prevádzok alebo na pozemok kontrolovaného subjektu, požadovať doklady, iné písomnosti a vysvetlenie, zapečaťovať priestory a požadovať vytvorenie primeraných podmienok na výkon kontroly. Kontrolór je zároveň povinný oznámiť začatie kontroly kontrolovanému subjektu, preukázať sa ako kontrolór, vyhotoviť protokol alebo záznam o vykonaní kontroly a tento doručiť kontrolovanému subjektu. Protokol o vykonaní kontroly sa vyhotovuje, ak sa zistí, že došlo k porušeniu zákazu uplatňovania neprimeraných podmienok, pričom záznam o vykonaní kontroly prichádza do úvahy, ak sa žiadne porušenie nezistí.

Sankcie

Zákon pokračuje v členení sankcií podľa predošlého predpisu. Ministerstvo pôdohospodárstva môže uložiť dva druhy sankcií, a to poriadkovú pokutu za marenie výkonu kontroly a pokutu za porušenie podmienok zákazu uplatňovania neprimeraných podmienok. Podľa novej právnej úpravy opravný prostriedok voči rozhodnutiu o uložení sankcie nemá odkladný účinok.

Za marenie výkonu kontroly možno kontrolovanému po novom uložiť pokutu do výšky 10 000 EUR, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa a pokutu do výšky 100 000 EUR ak ide o právnickú osobu. Uvedené predstavuje značné sprísnenie sankcií za marenie výkonu kontroly oproti predchádzajúcej právnej úprave, kde v blokovom konaní bolo možné uložiť poriadkovú pokutu do 500 eur.

Pri správnych deliktoch porušenia podmienok zákazu uplatňovania neprimeraných podmienok sa výška pokuty a spôsob jej stanovenia určuje podľa charakteru porušenia zákonných ustanovení. Pokuta za správny delikt môže byť stanovená ako fixná suma alebo pomerne k hodnote poskytnutého finančného plnenia za neprimeranú podmienku. Maximálna výška pokuty, ktorú môže ministerstvo pôdohospodárstva uložiť sa v prípade niektorých správnych deliktov zvyšuje z pôvodnej maximálnej hranice 300 000 EUR na 500 000 EUR.

Pribudla tiež definícia opakovaného porušenia, podľa ktorej je správny delikt spáchaný opakovane, ak v čase jeho spáchania od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola účastníkovi obchodného vzťahu uložená pokuta za predchádzajúci správny delikt, neuplynulo viac ako päť rokov. Zákonodarca naopak upustil od možnosti sankcionovať opakované porušenia tej istej povinnosti počas jedného roka zvýšením hornej hranice pokuty až na dvojnásobok.

Ak to povaha neprimeranej podmienky pripúšťa, ministerstvo pôdohospodárstva spolu s uložením pokuty za správny delikt uloží účastníkovi obchodného vzťahu povinnosť odstrániť neprimeranú podmienku. Ak ministerstvo pôdohospodárstva rozhodne o uložení povinnosti odstrániť neprimeranú podmienku, v rozhodnutí určí lehotu na jej odstránenie. Účastník obchodného vzťahu je povinný preukázať odstránenie neprimeranej podmienky v lehote určenej ministerstvom pôdohospodárstva. V prípade, že sa tak nestane, ministerstvo pôdohospodárstva môže uložiť pokutu opakovane.