Novinky v boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu

Zmeny v zákone od 15. januára 2025

Dňa 15. januára 2025 nadobudla účinnosť novela[1] zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „Zákon o AML“), ktorá prináša niekoľko významných zmien. Táto novela reflektuje potrebu zosúladenia slovenskej legislatívy s požiadavkami Európskej únie a medzinárodnými štandardmi v oblasti boja proti finančnej kriminalite. Prinášame stručný, no detailný prehľad najvýznamnejších zmien a ich dopadov.

Rozšírenie pojmov a nové definície: Ako novela mení pravidlá hry

Novela po prvýkrát zavádza v § 9 písm. d) Zákona o AML definíciu pojmov „kryptoaktívum“ a „prevod kryptoaktív“. Novela preberá definície z nariadenia EÚ č. 2023/1113[2], ktoré definuje kryptoaktívum ako „digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie“[3]. Prevod kryptoaktív zahŕňa akúkoľvek transakciu, predmetom ktorej je prevod alebo presun kryptoaktív.

Ďalšou novinkou je zakotvenie definície „vysokorizikovej krajiny“ v § 9 písm. o) a p) Zákona o AML, ktorá doposiaľ v slovenskej legislatíve absentovala. Zákon teraz jasne definuje, že vysokorizikové krajiny sú nielen tie, ktoré sú identifikované v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016 v jeho platnom znení, ale krajiny, ktoré určia medzivládna inštitúcia alebo medzinárodná organizácia, ktorá ustanovuje medzinárodne uznávané štandardy na predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu. Nová úprava je preto prehľadnejšia a precíznejšie odráža medzinárodné štandardy tzv. Finančnej akčnej skupiny (FATF).

Novela taktiež po prvýkrát v slovenskom právnom poriadku zavádza v § 6a ods. 5 písm. d) Zákona o AML ako osobitnú kategóriu subjektov, pri ktorých sa určuje konečný užívateľ výhod (ďalej len „KÚV“) aj tzv. „zverenecké fondy“ zriadené podľa právneho poriadku iného štátu. Do účinnosti novely mohli byť pri týchto subjektoch identifikovaní KÚV iba na základe kritérií pre „združenie majetku“, čo neúplne reflektovalo podmienky AML smernice. Cieľom tejto zmeny je zlepšenie transparentnosti majetkových štruktúr a zvýšenie efektivity pri identifikácii osôb, ktoré sa považujú za KÚV (zriaďovateľ, správca, osoba vykonávajúca dohľad nad správou, osoba, v ktorej prospech bol zverenecký fond zriadený a ďalšie osoby, ktoré majú skutočnú kontrolu nad zvereneckým fondom).

Po novom sa za KÚV považuje taktiež každá fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, prípadne osoba, ktorá priamo či nepriamo ovláda právnickú osobu, ktorá je spoločníkom. Medzi KÚV sa zaraďuje aj tichý spoločník, ak má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby, v ktorej je tichým spoločníkom.

Navrhované doplnenie právnej úpravy reaguje na odporúčania Globálneho fóra OECD pre transparentnosť a výmenu informácií, ktoré vyplynuli z partnerského hodnotenia (peer review) Slovenskej republiky[4]. Cieľom je odstrániť zistené nedostatky v oblasti evidencie KÚV verejných obchodných spoločností, komanditných spoločností a tichých spoločníkov. Nové pravidlá zlepšujú transparentnosť a zosúlaďujú legislatívu s globálnymi štandardmi, čím zabezpečujú lepšiu identifikáciu hospodárskych záujmov v obchodných spoločnostiach.

Rozšírenie rozsahu identifikácie: Adresa skutočného výkonu činnosti

V zmysle § 7 ods. 1 pís. a) a b) Zákona o AML sa zavádza povinnosť povinných osôb zisťovať a evidovať nielen adresu sídla alebo miesta podnikania, ale aj adresu skutočného miesta výkonu podnikateľskej činnosti. Táto zmena je významná pre lepšie sledovanie reálnej činnosti subjektov, najmä v prípadoch, keď sa ich aktivity nezhodujú s oficiálnymi údajmi. V dôsledku toho sa povinným osobám rozširuje rozsah skutočností, ktoré sú povinné preverovať v rámci svojej činnosti.

Koneční užívatelia výhod pod drobnohľadom: Nové povinnosti podľa zákona

KÚV sú po novom povinní aktívne spolupracovať / poskytovať súčinnosť pri poskytovaní presných a aktuálnych údajov povinným osobám. Táto povinnosť v zmysle § 10a ods. 4 Zákona o AML zahŕňa poskytnutie všetkých potrebných informácií na účely ich identifikácie a verifikácie. Pred účinnosťou novely Zákona o AML mal túto povinnosť výlučne klient (a nie jeho KÚV). Povinné osoby, ako sú banky, poisťovne alebo iné finančné inštitúcie, tak získajú lepší prístup k údajom nevyhnutným pre ich činnosť.

Prísnejšie sankcie pre členov štatutárnych orgánov a riadiacich pracovníkov

Podľa nového ustanovenia § 33 ods. 4 Zákona o AML môže Finančná spravodajská jednotka uložiť prísne sankcie nielen samotným povinným osobám, ale aj:

Členom štatutárneho orgánu povinnej osoby
Členom dozornej rady
Členom riadiaceho orgánu
Prokuristom povinnej osoby

Udelená pokuta môže dosiahnuť až 10 - násobok mesačného priemeru celkových príjmov sankcionovanej osoby od povinnej osoby za predchádzajúcich 12 mesiacov. Ak osoba poberala príjmy od povinnej osoby kratšie ako 12 mesiacov, vypočíta sa mesačný priemer z príjmov za obdobie, počas ktorého boli tieto príjmy poskytované. Toto opatrenie zvyšuje zodpovednosť členov štatutárnych a riadiacich orgánov povinných osôb za dodržiavanie povinností podľa Zákona o AML.

Starostlivosť o klienta

Základná starostlivosť – dôraz na priebežné monitorovanie

Novela zákona prináša rozšírenie situácií, kedy je povinná osoba povinná vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi. Podľa § 10 ods. 2 Zákona o AML sa základná starostlivosť vykonáva nielen pri uzatváraní obchodného vzťahu alebo realizácii príležitostných obchodov nad určitú hodnotu, ale po novom zahŕňa aj ďalšie situácie, ktoré reflektujú zvýšené požiadavky na posudzovanie rizík:

Priebežná starostlivosť počas obchodného vzťahu: Povinné osoby sú povinné vykonávať základnú starostlivosť počas celého trvania obchodného vzťahu. Intenzita tejto starostlivosti závisí od hodnotenia rizík. Tento prístup zdôrazňuje význam kontinuálneho monitorovania klientov.
Zmeny u klienta: Ak dôjde u klienta k významným zmenám (napr. v podnikateľskej činnosti, vlastníckej štruktúre alebo pri pridelení nových oprávnení), je povinnosťou povinnej osoby tieto zmeny preskúmať a vykonať základnú starostlivosť. Cieľom je overiť vyhodnotenie rizikových faktorov a zabrániť potenciálnemu zvýšeniu rizika.
Preskúmanie informácií o konečnom užívateľovi výhod: Povinné osoby musia preskúmať informácie o KÚV vždy, keď sú tieto údaje predmetom zmien alebo ak to vyžadujú osobitné predpisy.
Príležitostné obchody mimo obchodného vzťahu: Povinnosť základnej starostlivosti sa rozširuje aj na príležitostné obchody mimo existujúceho obchodného vzťahu, ak zahŕňajú elektronické prevody finančných prostriedkov alebo kryptoaktív v hodnote nad 1 000 EUR.

Zákon v zmysle § 10 ods. 9 Zákona o AML poskytuje za určitých okolností priestor na nevykonanie základnej starostlivosti, avšak najmä ak:

Vykonanie starostlivosti by mohlo zmariť alebo ohroziť spracovanie neobvyklej obchodnej operácie (§ 10 ods. 9 písm. a) Zákona o AML).
Finančná spravodajská jednotka vydá písomný pokyn nevykonať základnú starostlivosť (§ 10 ods. 9 písm. b) Zákona o AML).

V prípade, že povinná osoba postupuje podľa týchto ustanovení, zákon jej v § 17 ods. 4. ukladá ďalšiu povinnosť, a to že povinná osoba musí vo svojom hlásení o neobvyklej obchodnej operácii uviesť okolnosti a dôvody, prečo základnú starostlivosť nevykonala. Preto je potrebné obzvlášť klásť dôraz na dôslednú dokumentáciu rozhodnutí a okolností spojených s nevykonaním základnej starostlivosti.

Zjednodušená starostlivosť: Viac podmienok, väčšia kontrola

Nové znenie Zákona o AML v § 11 ods. 1 písm. a) a ods. 4 prináša významné úpravy týkajúce sa zjednodušenej starostlivosti o klienta. Na jednej strane umožňuje povinným osobám uplatniť zjednodušenú starostlivosť voči klientom, ktorí neboli podľa národného hodnotenia rizík vyhodnotení ako rizikoví. Na druhej strane však zavádza nové povinnosti, ktoré zjednodušenú starostlivosť spresňujú a zároveň podrobnejšie regulujú. Povinná osoba môže uplatniť zjednodušenú starostlivosť voči klientovi, ak:

Povinná osoba riadne odôvodní nízku rizikovosť danej kategórie klientov, obchodných vzťahov, obchodov alebo produktov a toto vhodným spôsobom zaeviduje v osobitnej dokumentácii.
Klient nebol podľa národného hodnotenia rizík vyhodnotený ako rizikový.
Nie sú dôvody na uplatnenie zvýšenej starostlivosti podľa § 12 Zákona o AML, čo znamená, že neexistujú žiadne podozrenia alebo faktory, ktoré by zvyšovali riziko legalizácie alebo financovania terorizmu.

Čo je národné hodnotenie rizík? Národné hodnotenie rizík v zmysle § 26a Zákona o AML je dokument, ktorý vypracúva Finančná spravodajská jednotka. Tento dokument poskytuje komplexnú analýzu rizík spojených s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu v konkrétnych oblastiach a pomáha povinným osobám efektívne identifikovať potenciálne rizikové subjekty. V prílohe článku sme pre Vás spracovali sumár národného hodnotenia rizík podľa základných hodnotiacich faktorov.

Nové povinnosti pri zjednodušenej starostlivosti

Novela zákona o AML prináša tiež spresnenie pravidiel pre zjednodušenú starostlivosť o klienta. Podľa § 11 ods. 4 Zákona o AML sú povinné osoby povinné uplatňovať pravidlá, ktoré doteraz pre povinné osoby vyplývali iba nepriamo:

Evidencia podmienok: Povinná osoba musí overiť a zaznamenať splnenie všetkých podmienok, ktoré ju oprávňujú na uplatnenie zjednodušenej starostlivosti. Táto evidencia je dôležitá pre prípad kontroly a následného preukázania súladu s legislatívou.
Identifikácia klienta: Aj pri zjednodušenej starostlivosti platí, že povinné osoby musia identifikovať klienta a osoby, ktoré konajú v jeho mene.
Záznam o účele a povahe obchodov: Povinné osoby musia zaznamenávať informácie o účele a povahe obchodného vzťahu, ako aj o pôvode finančných prostriedkov, v súlade s požiadavkami § 10 ods. 1 písm. b) a d) Zákona o AML.
Overenie rizík: Povinná osoba musí posúdiť, či klient alebo obchodná operácia nevykazujú znaky neobvyklej obchodnej operácie. Zjednodušená starostlivosť je uplatnená, iba ak sa riziko nepotvrdí.

Upozorňujeme, že tieto zmeny prinášajú zvýšené formálne administratívne nároky na povinné osoby, keďže doposiaľ nebolo nevyhnutné zaznamenávať splnenie podmienok pre zjednodušenú starostlivosť v takomto rozsahu.

Povinnosť odmietnuť obchodný vzťah alebo konkrétny obchod – nové pravidlá

Po novom sú v zmysle v § 15 Zákona o AML sprísnené i požiadavky na povinné osoby pri rozhodovaní o odmietnutí uzavretia obchodného vzťahu, jeho ukončení alebo odmietnutí vykonania konkrétneho obchodu. Povinná osoba je odteraz povinná:

Nielen odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu, ukončiť ho, alebo odmietnuť vykonanie konkrétneho obchodu, ak nemôže vykonať vo vzťahu ku klientovi základnú starostlivosť alebo ak klient odmietne preukázať, v mene koho koná;
ale po novom aj posúdiť, či obchodná operácia predstavuje neobvyklú obchodnú operáciu. Ak sa preukáže, že nejde o neobvyklú operáciu, musí vyhotoviť písomný záznam s odôvodnením svojho posúdenia. Tento záznam je povinná archivovať a sprístupniť v prípade kontroly.

Taktiež upozorňujeme, že s účinnosťou od 1. januára 2025 je podávanie hlásení o neobvyklých obchodných operáciách možné výhradne prostredníctvom informačného systému goAML. Tento centralizovaný nástroj zefektívňuje proces hlásení a poskytuje Finančnej spravodajskej jednotke lepší prehľad o aktivitách povinných osôb. Zmenu v spôsobe hlásenia zaviedlo Ministerstvo vnútra ešte pred účinnosťou zákona. V praxi zavedenie systému goAML predstavuje efektívnejší a prehľadnejší spôsob spracovania hlásení. Zároveň tento nový prostriedok poskytuje lepší prehľad o aktivitách povinných osôb a transparentnejšiu komunikáciu s Finančnou spravodajskou jednotkou.

Program vlastnej činnosti – prispôsobenie podľa rizikovosti a nové požiadavky na zodpovedné osoby

Novela Zákona o AML prináša dôležité zmeny týkajúce sa programu vlastnej činnosti povinných osôb, ktoré reflektujú moderné prístupy k riadeniu rizík.

Prispôsobenie programu rizikovým prahom

Spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientom musí byť prispôsobený identifikovaným rizikám, čo vyplýva z ust. § 20 ods. 2 písm. b) Zákona o AML. Program vlastnej činnosti preto musí obsahovať:

Opatrenia zamerané na zmierňovanie rizík.
Rozdelenie klientov a obchodných operácií podľa rizikových kategórií na nízke, stredné a vysoké riziko.

Tento rámec reflektuje na zaužívané „best practice“ postupy v zmysle AML smernice a umožňuje povinným osobám efektívnejšie riadiť riziká a prispôsobiť svoje interné procesy aktuálnym výzvam. Prehodnocovanie kategórií rizík by malo byť pravidelné a dynamické.

Nové nároky na zodpovedné osoby

Zákon taktiež kladie väčší dôraz na kvalifikáciu a kompetencie osôb zodpovedných za plnenie úloh v oblasti AML (tzv. compliance officer). Podľa nového znenia § 20 ods. 2 písm. h) Zákona o AML musí byť táto osoba nielen vedúcim zamestnancom, ale musí byť:

Odborne spôsobilá a dostatočne informovaná o rizikách, ktorým povinná osoba čelí.
Oprávnená prijímať rozhodnutia na zmierňovanie rizík.

Zavedenie systému riadenia rizík pre PEP a sankcionované osoby:

Jednou z kľúčových noviniek je povinnosť zahrnúť do programu vlastnej činnosti postupy na identifikáciu politicky exponovaných osôb (ďalej len „PEP“) a sankcionovaných osôb podľa § 20 ods. 2 písm. l) Zákona o AML. V praxi to znamená, že povinné osoby musia, s prihliadnutím na svoje interné procesy a komerčne dostupné nástroje, zaviesť alebo využívať efektívne a vykonateľné:

Mechanizmy na overovanie údajov v príslušných registroch a databázach (napríklad komerčne dostupný nástroj na overovanie PEP a sankcionovaných osôb od FinStat).
Pravidlá na pravidelnú aktualizáciu informácií o klientoch a KÚV.
Postupy na riešenie situácií, ak sa zistí, že klient alebo KÚV patrí do jednej z týchto kategórií.

Reflektovanie nových produktov a technológií

Podľa § 20a ods. 1 Zákona o AML musia povinné osoby vo svojom programe vlastnej činnosti zahrnúť postupy na identifikáciu a riadenie rizík spojených s novými produktmi a novými technológiami. Táto úprava zabezpečuje, že povinné osoby budú schopné efektívne vykonávať svoje povinnosti aj v prípade, že dôjde k technologickému pokroku, ktorý ovplyvní spôsob poskytovania ich služieb alebo spracovania transakcií.

Záver

Nové pravidlá AML, ktoré vstúpili do platnosti od 15. januára 2025, prinášajú výrazné zmeny pre povinné osoby, predovšetkým v oblastiach riadenia rizík, starostlivosti o klientov a evidencie transakcií. Pre povinné osoby je táto novela príležitosťou na posilnenie svojich interných procesov a minimalizáciu rizík spojených s nedodržiavaním predpisov.

Mgr. Patrik Führich & Mgr. Tereza Ľuptáková

Príloha - Sumár národného hodnotenia rizík

1. Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi

Typ klienta:

Politicky exponované osoby a ich blízke osoby.
Klienti s nejasnou alebo zložitou vlastníckou štruktúrou.
Subjekty z jurisdikcií s vysokým rizikom prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.
Subjekty pôsobiace v rizikových odvetviach, ako sú hazardné hry, nehnuteľnosti alebo predaj drahých kovov.

Geografický pôvod:

Klienti z krajín identifikovaných ako vysokorizikové podľa nariadení EÚ (napr. delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675).
Klienti pôsobiaci v krajinách s nízkou úrovňou implementácie AML/CFT pravidiel.

Transakčné správanie:

Časté a veľké medzinárodné transakcie bez jasného ekonomického dôvodu.
Nezvyčajné správanie alebo operácie, ktoré nezodpovedajú profilu klienta.

2. Rizikové faktory z hľadiska produktu, služby, obchodu alebo distribučného kanála

Typy produktov a služieb:

Produkty umožňujúce anonymitu (napr. predplatené karty, kryptomeny).
Služby s vysokou mobilitou finančných prostriedkov (napr. bankové prevody s minimálnou kontrolou).

Distribučné kanály:

Online platformy alebo neštandardné distribučné systémy, ktoré môžu obmedziť možnosti identifikácie klienta.
Nové technológie a systémy, ktoré nie sú riadne regulované.

Nové produkty a technológie (§ 20a Zákona o AML):

Nové alebo rozvíjajúce sa technológie (napr. platby prostredníctvom digitálnych mien).
Riziká spojené s inováciami, ktoré nie sú dostatočne regulované alebo monitorované.

Komplexné transakcie:

Operácie zahŕňajúce viaceré jurisdikcie alebo prepojenie viacerých subjektov.
Transakcie, ktoré využívajú nové alebo rozvíjajúce sa produkty, čo zvyšuje ich netransparentnosť.

[1])         Novelizačný zákon č. 387/2024 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
[2])         Článok 3 body 10 a 14 nariadenia EP a Rady (EÚ) 023/1113 z 31. mája 2023 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív aktuálne dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32023R1113.
[3])         Táto definícia „kryptoaktíva“ pramení z článku 3 bodu 5 nariadenia EP a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami, aktuálne dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:02023R1114-20240109.
[4])         Global Forum on Transparency and Exchange of Information for Tax Purposes: Slovak Republic 2020 (Second Round) Peer Review Report on the Exchange of Information on Request, aktuálne dostupné na: https://www.oecd.org/en/countries/slovak-republic.html.