Aplikácia predkupného práva podielového spoluvlastníka v prípade bezodplatného prevodu (darovania) spoluvlastníckeho podielu

V tomto článku sa zaoberáme problematikou predkupného práva a jeho aplikácii v prípade darovania spoluvlastníckeho podielu ako bezodplatného úkonu.

Relevantná právna úprava sa nachádza Občianskom zákonníku, ktorý vymedzuje dve formy predkupného práva, a to konkrétne:

a) zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka (§ 140 Občianskeho zákonníka); a

b) zmluvné predkupné právo spoluvlastníka, ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve (§ 602 a nasl. Občianskeho zákonníka).

V zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že „občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.“

Na základe uvedeného sa na zákonné predkupné právo primerane použijú ustanovenia zmluvného predkupného práva. Uvedené vo svojom odôvodnení nepriamo potvrdil aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR[1], ktorý bez ďalšej argumentácie v rámci svojho odôvodnenia, analogicky aplikoval na výkon práv a povinností vyplývajúcich zo zákonného predkupného práva upraveného len v § 140 Občianskeho zákonníka ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú problematiku zmluvného predkupného práva.

Z § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákonné predkupné právo sa aplikuje pre prípad prevodu spoluvlastníckeho podielu tretej osobe, ibaže ide o prevod blízkej osobe podľa § 116, § 117.

 

PREDKUPNÉ PRÁVO A DAROVANIE SPOLUVLASTNÍCKEHO PODIELU

A. Gramatický výklad pojmu „predkupné právo“

Samotný pojem „predkupné právo“ je možné vyložiť iba ako právo vec prednostne kúpiť.

Aj v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka vyplýva tento výklad práve z definičných znakov zmluvného predkupného práva, ktoré podľa § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka pozostávajú z:

a) vôle jedného zo spoluvlastníkov vec predať;

b) práva druhého zo spoluvlastníkov (oprávneného) vec kúpiť.

Ďalej v zmysle § 606 platí, že ak má dôjsť k uplatneniu predkupného práva, musí oprávnený z predkupného práva povinnému zaplatiť takú cenu, ktorú ponúkol niekto iný, ak nie je dohodnuté inak.

Na základe vyššie uvedeného sa môže zdať, že vo výklade § 140 Občianskeho zákonníka a § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka nastáva rozpor, nakoľko v prvom prípade, teda podľa zákonného predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, by malo ísť o akýkoľvek druh prevodu vrátane darovania, zatiaľ čo v tom druhom prípade, teda podľa zmluvného predkupného práva v zmysle § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka, sa aplikácia predkupného práva konkretizuje v súlade so samotným gramatickým výkladom tohto slovného spojenia, a teda že sa má predkupné právo aplikovať len na prípady predaja a kúpy (konkrétnym spôsobom vymedzená forma prevodu) spoluvlastníckeho podielu (za cenu ponúknutú niekým iným), t. j. na prípady odplatného prevodu spoluvlastníckeho podielu tretej osobe.

 

B. Darovanie a predkupné právo

Bezodplatný úkon vo forme darovania je upravený v § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom zmyslom tohto úkonu je na jednej strane bezodplatné prenechanie daru darcom obdarovanému a na druhej strane tomu korelujúce prijatie daru obdarovaným.

V prípade darovania teda darca prejavuje vôľu, prostredníctvom ktorej tento bezodplatne prevádza, formou prenechania, právo k určitej veci obdarovanému (tretej osobe). Forma „prenechanie“ je ustanovená Občianskym zákonníkom, pričom sa ňou nemá na mysli predaj, resp. kúpa ako odplatný prevod. Práve naopak, skutočnosť, že darca niečo poskytuje inej osobe bez získania protihodnoty, má za následok bezodplatnosť prevodu. Okrem toho je špecifikom, že obdarovanou osobou spravidla nie je náhodne vybraná osoba, ale je ňou práve konkrétna osoba, ku ktorej má darca osobitný vzťah, pričom práve to je dôvod, na základe ktorého darca od obdarovaného nepožaduje žiadnu protihodnotu.

Ak by sme aj pripustili výklad, že predkupné právo sa má aplikovať aj pre prípad darovania spoluvlastníckeho podielu ako jednej z foriem prevodu, pripustili by sme záver, že podielový spoluvlastník je povinný v rozpore so svojou vôľou darovať svoj podiel bezodplatne aj inej osobe, t. j. inému podielovému spoluvlastníkovi, čím by teda došlo napr. aj k eliminácii osobitného vzťahu ako špecifického prvku darovania.

Ďalší z argumentov, tentokrát preukazujúci, že zákonné predkupné právo sa vzťahuje len na odplatné prevody, resp. že sa nevzťahuje na darovanie ako bezodplatný prevod, je uvedený v už spomenutom ustanovení § 606 Občianskeho zákonníka, ktorý znie nasledovne: „Kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.“ V prípade darovania však tretia osoba žiadnu cenu neponúka a preto darovanie zo svojej podstaty vylučuje možnosť aplikácie predkupného práva.

Pre úplnosť dodávame, že je známy aj výklad ohľadne nevyhnutnosti zachovania určitej štruktúry „spoluvlastníkov“ ktorý má viesť k záveru, že predkupné právo sa má aplikovať aj pre prípad darovania spoluvlastníckeho podielu. Právo spoluvlastníkov na zachovanie určitej „spoluvlastníckej“ štruktúry by však nemalo prevážiť nad právom spoluvlastníka svojim spoluvlastníckym podielom disponovať tak, že tento daruje osobe podľa vlastného uváženia.

 

SÚDNA PRAX

A. Judikatúra súdov Českej republiky

V predmetnej problematike je potrebné poukázať aj na judikatúru českých súdov, ktorú je v uvedenom prípade možné aplikovať, nakoľko úprava zákonného predkupného práva (§140 Občianskeho zákonníka) bola do roku 2014, kedy v Českej republike prebehla rekodifikácia občianskeho práva, totožná so slovenskou právnou úpravou.

Rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ČR skutočne možno nazývať ustálenou, nakoľko zastáva jednotný a jasný právny názor, že predkupné právo sa pre prípad darovania spoluvlastníckeho podielu tretej osobe neaplikuje.[2] Tento právny názor následne potvrdil aj Ústavný súd ČR.[3] Uvedené zároveň zastáva aj česká odborná verejnosť.[4]

 

B. Judikatúra súdov Slovenskej republiky

Judikatúru slovenských súdov možno rozdeliť na dve časové obdobia – do roku 2012 a po roku 2012, nakoľko jej vývoj počas týchto období smeroval k odlišným záverom ohľadom uplatňovania inštitútu predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou.

V období do roku 2012 v rámci tejto problematiky udával smer Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozsudku zaujal nasledujúci právny názor: „Predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy.“[5]

Po roku 2012 sa však judikatúra priblížila k vyššie spomínanému právnemu názoru českých súdov. Ústavný súd v jednom zo svojich rozhodnutí uviedol, že: „...Slovenská judikatúra sa opiera o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 102/2005 z 25. októbra 2005, podľa ktorého predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy, a to podľa argumentácie, ktorá vyplýva z už uvedeného rozsudku krajského súdu. Naproti tomu judikatúra českých súdov dáva ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka do súvislosti s ustanovením § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Dospieva k názoru, že hoci sa v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka zakotvuje zákonné predkupné právo v súvislosti s prevodom (nie teda predajom, resp. zámenou) spoluvlastníckeho podielu, napriek tomu treba vzhľadom na ustanovenie § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že i ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka sa pri správnom výklade vzťahuje len na prípady predaja, resp. zámeny spoluvlastníckeho podielu, nie teda aj na prípady darovania. Podľa názoru ústavného súdu oba prezentované výklady sa javia ako legitímne a ústavne konformné. Zároveň možno konštatovať aj to, že oba výklady vzbudzujú aj určité pochybnosti.”[6]

Tento názor neskôr potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici, keď uviedol nasledovné: „Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, že predkupné právo podielového spoluvlastníka zakotvené v § 140 OZ sa neuplatní pri prevode podielu na základe darovacej zmluvy, považuje odvolací súd za správne, pričom odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil odklon od názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v jeho rozhodnutí pod sp. zn. 1Cdo/102/2005“.[7]

Vyššie spomenutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol aj predmetom prieskumu Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní. Napriek tomu, že Krajský súd v Banskej Bystrici sa v uvedenej veci odklonil od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 4Cdo/7/2020 zo dňa 27. mája 2020, nespochybnil právny názor prezentovaný Krajským súdom v Banskej Bystrici.

Pre úplnosť poznamenávame, že slovenská odborná verejnosť[8] sa, bez prihliadnutia na všetku vyššie uvedenú judikatúru slovenských ako aj českých súdov, prikláňa skôr k názoru, ktorý zastával Najvyšší súd SR ešte v roku 2005: „Predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy.“[9]

 

ZÁVER

Z vyššie uvedeného možno badať, že na problematiku aplikácie predkupného práva podielového spoluvlastníka v prípade bezodplatného prevodu (darovania) spoluvlastníckeho podielu neexistuje úplne jasný a jednotný právny názor a posúdenie tejto záležitosti sa môže líšiť.

Jednotnou je, vo vzťahu k posudzovaniu právnej úpravy totožnej s § 140 Občianskeho zákonníka, prax českých súdov, ktoré zastávajú právny názor, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa neaplikuje pre prípad darovania spoluvlastníckeho podielu ako bezodplatného úkonu.

Naopak, rôznorodou v predmetnej veci je judikatúra súdov Slovenskej republiky. Prikláňame sa však k názoru, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa pre prípad darovania spoluvlastníckeho podielu tretej osobe aplikovať nebude, nakoľko ho aj Ústavný súd považuje za ústavne konformný. Taktiež je potrebné poukázať na vývoj (pred rokom 2012 a po roku 2012) súdnej praxe Najvyššieho súdu SR v tejto záležitosti, ktorá smeruje k právnemu názoru zastávanému Najvyšším súdom ČR, a teda že predkupné právo sa pre prípad darovania spoluvlastníckeho podielu aplikovať nebude.

[1]  Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. októbra 2008, sp. zn. 22 Cdo 2408/2007.
[2]  Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. októbra 2008, sp. zn. 22 Cdo 2408/2007 a Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24. februára 2009, sp. zn. 22Cdo/3188/2006.
[3]  Uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 27. januára 2011, sp. zn. III. ÚS 3688/10.
[4]  Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, Hulmák, M. a kol.: Občanský zákoník. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2008, svazek I., s. 790, Občanský zákoník I, II, 2. vydání, 2009, s. 1745 - 1753
[5]  Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2005, sp. zn. 1 Cdo/102/2005.
[6]  Rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 21. júna 2012, sp. zn. II. ÚS 186/2012.
[7]  Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. augusta 2019, sp. zn. 14Co/83/2019.
[8]  CIRÁK, J., HANZELOVÁ, I., KRAJČO, J., ĽALÍK, M., MAZÁK, J., NESROVNAL, V., ONDRÁČEK, M., PLANK, K., ŤAPÁK, J., VOJČÍK, P. Občiansky zákonník - komentár. [Systém ASPI]. Iura Edition [cit. 2023-6-4]. ASPI_ID KO40_1964SK. Dostupné z: www.aspi.sk.ISSN 2336-517X. a ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1754 s., s. 1082 - 1083
[9]  Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2005, sp. zn. 1 Cdo/102/2005.