KEDY PLATÍ „JEDENKRÁT A DOSŤ“? ÚSTAVNÝ SÚD SPRESNIL VÝKLAD UST. § 390 CSP

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 63/2026 z 10. júna 2026 sa zaoberá významnou otázkou civilného procesu, konkrétne tým, či môže odvolací súd zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ak už predchádzajúce rozsudky súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní.

V uvedenej otázke ústavný súd odpovedal kladne.

Zásada „jedenkrát a dosť“ podľa ust. § 390 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) totiž nepredstavuje všeobecný zákaz každého ďalšieho zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodujúce nie je, koľkokrát bolo prvoinštančné rozhodnutie počas celého konania zrušené, ale či ho už predtým zrušil práve odvolací súd a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

 

§ 390 CSP

Podľa § 390 CSP „odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak

a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a 

b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.“

Obe podmienky musia byť splnené súčasne. Zákon teda výslovne viaže povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť vo veci na jeho vlastné predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie.

Účelom daného ustanovenia je zabrániť nežiaducemu opakovanému presúvaniu veci medzi súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Ak odvolací súd raz rozhodnutie zruší, označí jeho nedostatky a vec vráti, pri nasledujúcom odvolaní už má spor spravidla definitívne vyriešiť sám.

Z toho však nevyplýva, že tam treba zahrnúť každé zrušenie rozhodnutia bez ohľadu na to, ktorý súd ho vykonal.

 

Procesná postupnosť posudzovaného prípadu

Sťažovateľka sa pred všeobecnými súdmi domáhala vypratania nehnuteľností, ktoré nadobudla v dobrovoľnej dražbe. Žalovaní sa vzájomnou žalobou domáhali určenia svojho vlastníckeho práva.

Okresný súd rozsudkom z 12. novembra 2018 zamietol žalobu o vypratanie aj vzájomnú žalobu. Krajský súd tento rozsudok 12. decembra 2019 v celom rozsahu potvrdil.

Na základe dovolaní oboch strán Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 7Cdo/176/2020 z 8. apríla 2021 zrušil rozsudok krajského súdu spolu s rozsudkom okresného súdu a vec vrátil priamo okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd následne vydal druhý rozsudok. Zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva a žalovaným uložil povinnosť nehnuteľnosti vypratať.

Po podaní odvolania krajský súd konanie prerušil a obrátil sa s prejudiciálnymi otázkami na Súdny dvor Európskej únie. Po rozhodnutí Súdneho dvora krajský súd uznesením z 19. augusta 2025 druhý rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Sťažovateľka namietala, že tým krajský súd porušil ust. § 390 CSP. Podľa jej názoru už bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie raz zrušené, a preto mal krajský súd rozhodnúť vo veci sám.

 

Predchádzajúce zrušenie vykonal dovolací súd

Ústavný súd označil takýto výklad sťažovateľky za zjavne nesprávny.

Krajský súd pri prvom rozhodovaní o odvolaní rozsudok okresného súdu nezrušil. Naopak, potvrdil ho. K zrušeniu rozsudkov oboch nižších súdov došlo až v dovolacom konaní rozhodnutím najvyššieho súdu. Keď preto krajský súd v roku 2025 zrušil druhý rozsudok okresného súdu, išlo z pohľadu ust. § 390 CSP o prvé zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.

Ústavný súd výslovne uviedol, že za ústavne konformný považuje postup, pri ktorom odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie aj po tom, ako v predchádzajúcom dovolacom konaní najvyšší súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, súčasne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil priamo prvoinštančnému súdu.

 

Nerozhoduje celkový počet kasačných zásahov

Nosný záver nálezu spočíva v tom, že pri aplikácii ust. § 390 CSP nemožno iba mechanicky spočítať všetky zrušujúce rozhodnutia vydané v priebehu konania.

Potrebné je skúmať:

- ktorý súd rozhodnutie zrušil,

- v akom štádiu konania tak urobil,

- ktorému súdu vec po zrušení vrátil,

- a či nové rozhodnutie súdu prvej inštancie nadväzuje práve na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.

Kasačný zásah dovolacieho súdu a zrušujúci zásah odvolacieho súdu majú síce obdobný výsledok navonok - zrušenie rozhodnutia a pokračovanie konania - z hľadiska ust. § 390 CSP však nie sú vzájomne zameniteľné.

Znenie zákona je v tomto smere jednoznačné. Hovorí o rozhodnutí, ktoré už bolo raz zrušené „odvolacím súdom“, nie všeobecne o rozhodnutí zrušenom ktorýmkoľvek súdom vyššej inštancie.

 

Druhé rozhodovanie o odvolaní ešte neznamená druhé zrušenie

Rovnako nie je rozhodujúce, že krajský súd rozhodoval o odvolaní už druhýkrát. Pri prvom odvolacom rozhodovaní totiž rozsudok okresného súdu potvrdil. Až pri druhom rozhodovaní o odvolaní ho prvýkrát zrušil.

Ust. § 390 CSP sa preto neaktivuje iba tým, že sa vec dostane pred odvolací súd opakovane. Rozhodujúce je, ako odvolací súd rozhodol pri predchádzajúcom odvolacom prieskume.

Ak skoršie rozhodnutie potvrdil a následne oba rozsudky nižších súdov zrušil dovolací súd, odvolací súd ešte nevyužil možnosť zrušiť rozhodnutie v procesnom režime predpokladanom ustanvením § 390 CSP.

 

Nález nemení kogentnú povahu ust. § 390 CSP

Nález sp. zn. II. ÚS 63/2026 nemožno chápať ako oslabenie zásady „jedenkrát a dosť“ a ani ako všeobecné povolenie opakovaného rušenia rozsudkov.

Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie už raz zrušil, vec mu vrátil a následne rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu vydanému po tomto vrátení, podmienky ust. § 390 CSP sú splnené. V takom prípade musí odvolací súd rozhodnúť vo veci sám. Nález tak nevytvára výnimku z tejto povinnosti. Iba vymedzuje okamih, keď povinnosť vzniká.

Rozdiel možno zhrnúť jednoducho:

- ak prvý rozsudok zrušil odvolací súd, pri odvolaní proti novému rozsudku už musí rozhodnúť sám;

- ak prvý rozsudok zrušil dovolací súd, odvolací súd môže nové prvoinštančné rozhodnutie ešte zrušiť a vec vrátiť.

 

Osobitný význam prejudiciálneho konania

Ústavný súd pri posudzovaní veci prihliadol aj na výsledok prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-351/23 vyplynula potreba preskúmať možnosť umožniť banke, ktorej právne postavenie mohlo byť výsledkom sporu dotknuté, účasť v konaní.

Ústavný súd poukázal na to, že pristúpenie ďalšieho subjektu nemožno podľa ust. § 378 ods. 2 CSP uskutočniť v odvolacom konaní. Aj vstup intervenienta je podľa ust. § 360 CSP časovo obmedzený. Odvolací súd preto nemohol procesný postup naznačený Súdnym dvorom EÚ zabezpečiť priamo v odvolacom konaní. Aj táto okolnosť podporovala ústavnú udržateľnosť zrušenia rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu.

Základný výklad ust. § 390 CSP však nestojí iba na osobitostiach prejudiciálneho konania. Rozlíšenie medzi zrušením rozhodnutia odvolacím a dovolacím súdom má všeobecnú použiteľnosť aj v iných civilných sporoch.

 

Praktický význam nálezu

Rozhodnutie je dôležité najmä pre správne formulovanie odvolacej, dovolacej alebo ústavnoprávnej argumentácie.

Strana, ktorá namieta porušenie ust. § 390 CSP, nemôže zostať iba pri tvrdení, že rozhodnutie súdu prvej inštancie už bolo v minulosti zrušené. Musí preukázať, že:

1. rozhodnutie zrušil odvolací súd,

2. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

3. súd prvej inštancie vydal nové rozhodnutie práve po tomto vrátení,

4. odvolací súd opätovne koná o odvolaní proti tomuto novému rozhodnutiu.

Až táto konkrétna procesná postupnosť zakladá povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť vo veci sám.

Samotná skutočnosť, že konanie je dlhé, že už bolo vydaných viac rozsudkov alebo že došlo k viacerým kasačným zásahom rôznych súdov, na aktiváciu ust. § 390 CSP nestačí.

 

Záver

Nález II. ÚS 63/2026 prináša spresnenie zásady „jedenkrát a dosť“. Táto zásada nie je všeobecným zákazom každého druhého zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nie je založená na celkovom počte kasačných rozhodnutí vydaných v priebehu sporu. Jej uplatnenie závisí od toho, ktorý súd predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie vydal, a od presnej procesnej postupnosti konania.