NAJVYŠŠÍ SÚD SR K POVINNOSTI ÚSTNE ODÔVODNIŤ ROZSUDOK PRI JEHO VYHLÁSENÍ

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo/119/2023 zo dňa 27. marca 2025, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 42/2026, zaoberal procesnými dôsledkami situácie, keď súd pri verejnom vyhlásení rozsudku uvedie iba jeho výrok, avšak svoje rozhodnutie ústne neodôvodní.

Najvyšší súd dospel k záveru, že úplná absencia ústneho odôvodnenia rozsudku pri jeho vyhlásení predstavuje vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Túto vadu nemožno odstrániť tým, že súd následne vyhotoví a stranám doručí písomné rozhodnutie obsahujúce riadne odôvodnenie.

Rozhodnutie je významné najmä z pohľadu práva strán na spravodlivý proces a zároveň spresňuje význam povinnosti súdu odôvodniť rozsudok už pri jeho verejnom vyhlásení.

 

Skutkové okolnosti

Predmetom pôvodného konania bol spor týkajúci sa určenia neplatnosti zámennej zmluvy a vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie žalobu zamietol.

Pri verejnom vyhlásení rozsudku však súd prvej inštancie podľa zvukového záznamu oznámil iba jeho výrok a rozhodnutie ústne neodôvodnil. Písomné vyhotovenie rozsudku už následne obsahovalo riadne odôvodnenie.

Žalobcovia namietali tento postup už v odvolacom konaní. Odvolací súd síce pripustil, že súd prvej inštancie pochybil, nepovažoval však toto pochybenie za dôvod na zrušenie rozhodnutia. Podľa jeho názoru bola vada odstránená tým, že žalobcom bolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku s odôvodnením a proti tomuto rozhodnutiu mohli podať odvolanie.

Najvyšší súd sa s uvedeným právnym názorom nestotožnil.

 

Povinnosť odôvodniť rozsudok už pri jeho vyhlásení

Podľa § 219 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd vyhlasuje rozsudok verejne a pri jeho vyhlásení uvedie výrok spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a možnosti exekúcie.

Najvyšší súd zdôraznil, že povinnosť odôvodniť rozsudok pri jeho verejnom vyhlásení nemožno stotožňovať s povinnosťou vyhotoviť písomné odôvodnenie rozhodnutia. Ide o dve samostatné procesné povinnosti súdu.

Účelom ústneho odôvodnenia je umožniť stranám bezprostredne sa oboznámiť so základnými skutkovými a právnymi dôvodmi, na ktorých je rozhodnutie založené. Verejné vyhlásenie rozsudku preto nemožno považovať len za formálne oznámenie výsledku konania.

S vyhlásením rozsudku sú navyše spojené konkrétne procesné účinky. Strany majú právo vedieť nielen to, ako súd rozhodol, ale aj z akých podstatných dôvodov k svojmu záveru dospel.

 

Neskoršie písomné odôvodnenie vadu neodstraňuje

Podstatným záverom rozhodnutia R 42/2026 je, že úplnú absenciu ústneho odôvodnenia nemožno „zhojiť“ následným doručením riadne odôvodneného písomného rozsudku.

Najvyšší súd tak odmietol názor, podľa ktorého postačuje, ak sa strana oboznámi s dôvodmi rozhodnutia až po jeho písomnom vyhotovení.

Povinnosť podľa § 219 ods. 1 Civilného sporového poriadku musí byť splnená v okamihu verejného vyhlásenia rozsudku. Ak súd vtedy dôvody svojho rozhodnutia neuvedie vôbec, ide podľa Najvyššieho súdu SR o nesprávny procesný postup, ktorý môže zasiahnuť do práva strany na spravodlivý proces.

Takýto postup zakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

 

Rozhodnutie sa týka úplnej absencie odôvodnenia

Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť záver, že ústne odôvodnenie rozsudku musí mať rovnaký rozsah ako jeho následné písomné vyhotovenie. Rozsah ústneho odôvodnenia sa bude vždy odvíjať od povahy konkrétnej veci. Podstatné je, aby strany pri vyhlásení rozsudku získali zrozumiteľnú informáciu o základných dôvodoch rozhodnutia.

R 42/2026 sa teda týka situácie, keď ústne odôvodnenie absentuje úplne. Samotná stručnosť ústneho odôvodnenia preto bez ďalšieho nemusí predstavovať procesnú vadu podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku.

 

Súlad ústneho a písomného odôvodnenia

Najvyšší súd poukázal aj na skoršiu judikatúru Ústavného súdu SR, konkrétne na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. IV. ÚS 58/2018, ktorý sa zaoberal rozdielom medzi dôvodmi uvedenými pri ústnom vyhlásení rozhodnutia a dôvodmi následne uvedenými v jeho písomnom vyhotovení.

Význam má nielen samotná existencia ústneho odôvodnenia, ale aj jeho súlad s písomným rozhodnutím. Ústne odôvodnenie nemožno vnímať ako nezáväzné alebo iba orientačné vysvetlenie rozhodnutia.

 

Praktický význam rozhodnutia

Rozhodnutie R 42/2026 má praktický význam tak pre súdy, ako aj pre účastníkov civilných sporových konaní a ich právnych zástupcov.

V prípade, ak súd pri vyhlásení rozsudku uvedie iba jeho výrok a rozhodnutie vôbec neodôvodní, môže ísť o procesnú vadu, ktorú je potrebné namietať v rámci dostupných opravných prostriedkov.

Rozhodnutie zároveň poukazuje na význam zvukového záznamu z pojednávania. V posudzovanej veci totiž zápisnica uvádzala, že rozsudok bol odôvodnený, zatiaľ čo zvukový záznam preukazoval opak.

Najvyšší súd tak potvrdil, že právo strany oboznámiť sa s dôvodmi rozhodnutia nevzniká až doručením jeho písomného vyhotovenia. Základné dôvody rozhodnutia musia byť stranám oznámené už pri verejnom vyhlásení rozsudku.

R 42/2026 preto predstavuje dôležité spresnenie požiadaviek na riadny procesný postup súdu a zároveň posilňuje význam ústneho odôvodnenia rozsudku ako samostatnej súčasti práva na spravodlivý proces.