Nový zákon o práci prostredníctvom digitálnych platforiem: aké zmeny prináša?

Národná rada Slovenskej republiky dňa 23. septembra 2026 schválila nový zákon o práci vykonávanej prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prináša osobitnú právnu úpravu výkonu práce prostredníctvom digitálnych platforiem. Nová legislatíva sa dotkne najmä subjektov pôsobiacich v oblasti doručovacích a prepravných služieb, ale aj ďalších podnikateľov, ktorí prostredníctvom digitálnych platforiem organizujú výkon práce a využívajú automatizované monitorovacie alebo rozhodovacie systémy.

Prijatie zákona súvisí s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2831 z 23. októbra 2024 o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy do slovenského právneho poriadku.

Podľa dôvodovej správy je cieľom novej právnej úpravy reagovať na dynamický rozvoj digitálnej ekonomiky a nové formy organizácie práce prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem. Zákon má predovšetkým zlepšiť pracovné podmienky osôb vykonávajúcich platformovú prácu, zabezpečiť správne určenie ich právneho postavenia, posilniť transparentnosť a predvídateľnosť výkonu platformovej práce a ustanoviť primerané záruky pri využívaní algoritmického riadenia a automatizovaného rozhodovania.

Praktický význam správneho určenia právneho postavenia osôb vykonávajúcich platformovú prácu ilustruje aj zahraničná rozhodovacia prax. Otázka, či platformoví pracovníci vykonávajú prácu v zamestnaneckom vzťahu alebo ako samostatní podnikatelia, bola predmetom viacerých súdnych sporov. Napríklad fínsky Najvyšší správny súd v rozhodnutí z 22. mája 2025 (KHO:2025:41) dospel k záveru, že kuriéri spoločnosti Wolt vykonávali prácu v zamestnaneckom vzťahu. Pri posudzovaní ich právneho postavenia pritom zohľadnil najmä skutočnú mieru podriadenosti kuriérov, zmluvné oprávnenia spoločnosti a možnosti monitorovania a kontroly výkonu práce prostredníctvom digitálnej platformy.^[1]

Významnou novinkou je najmä zavedenie právnej domnienky existencie pracovnoprávneho vzťahu, posilnenie ochrany osobných údajov, regulácia algoritmického riadenia, rozšírenie možností ochrany práv osôb vykonávajúcich platformovú prácu a zavedenie nových povinností digitálnych pracovných platforiem a sprostredkovateľov voči príslušným orgánom verejnej moci.

Nový zákon nadobudne účinnosť 2. decembra 2026.

Ďalej sa bližšie pozrieme na najvýznamnejšie zmeny, ktoré nová právna úprava prináša.

 

1. Koho sa nová právna úprava týka?

Nový zákon sa podľa § 1 ods. 2 vzťahuje na platformovú prácu vykonávanú na území Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na sídlo, miesto podnikania alebo registráciu digitálnej pracovnej platformy a bez ohľadu na rozhodné právo uplatniteľné na zmluvný vzťah medzi osobou vykonávajúcou platformovú prácu a digitálnou pracovnou platformou alebo sprostredkovateľom.

Pôsobnosť zákona tak nie je obmedzená iba na slovenské subjekty, ale zahŕňa aj zahraničné digitálne pracovné platformy, prostredníctvom ktorých sa vykonáva práca na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) sa za digitálnu pracovnú platformu považuje fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba poskytujúca službu, ktorá súčasne spĺňa tieto podmienky:

• služba sa poskytuje aspoň čiastočne na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov, najmä webového sídla alebo mobilnej aplikácie;
• poskytuje sa na žiadosť príjemcu služby;
• jej nevyhnutným a podstatným prvkom je organizácia práce vykonávanej fyzickými osobami za odplatu;
• zahŕňa používanie automatizovaného monitorovacieho alebo rozhodovacieho systému.

Zákon zároveň rozlišuje medzi osobou vykonávajúcou platformovú prácu a platformovým zamestnancom. Zatiaľ čo prvý pojem zahŕňa všetky fyzické osoby vykonávajúce platformovú prácu bez ohľadu na povahu alebo formálne označenie ich zmluvného vzťahu, platformovým zamestnancom je osoba vykonávajúca túto prácu v pracovnoprávnom vzťahu vrátane pracovnoprávneho vzťahu, o ktorého existencii rozhodol súd na základe právnej domnienky podľa § 17 ods. 5 (§ 2 ods. 1 písm. c) a d)).

Právna úprava pamätá aj na sprostredkovateľov, ktorými sú podľa § 2 ods. 1 písm. e) fyzické osoby – podnikatelia alebo právnické osoby, ktoré majú na účely sprístupnenia platformovej práce založený zmluvný vzťah s digitálnou pracovnou platformou aj s osobou vykonávajúcou platformovú prácu alebo pôsobia v subdodávateľskom reťazci medzi nimi.

Nie každá služba poskytovaná prostredníctvom mobilnej aplikácie však predstavuje digitálnu pracovnú platformu v zmysle nového zákona. Podľa § 2 ods. 2 sa za digitálnu pracovnú platformu nepovažuje poskytovateľ služby, ktorej hlavným účelom je využívanie alebo zdieľanie aktív alebo prostredníctvom ktorej môže fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom, vykonávať ďalší predaj tovaru. Podľa dôvodovej správy ide napríklad o platformy slúžiace na krátkodobý prenájom ubytovania alebo príležitostný predaj použitého tovaru. Dôvodová správa zároveň objasňuje, že za digitálne pracovné platformy sa nepovažujú ani služby, ktoré iba umožňujú kontakt medzi poskytovateľmi služieb a ich príjemcami, napríklad prostredníctvom inzercie ponúk, bez toho, aby sa ďalej podieľali na organizácii samotnej práce. Rozhodujúcim kritériom je teda skutočnosť, či organizácia práce vykonávanej fyzickými osobami predstavuje nevyhnutný a podstatný prvok poskytovanej služby.

 

2. Nové pravidlá pri posudzovaní pracovnoprávneho vzťahu

Jednou z najvýznamnejších zmien je presnejšie určenie právneho postavenia osôb vykonávajúcich platformovú prácu.

V praxi totiž môže dochádzať k situáciám, keď osoba formálne vystupuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, hoci skutočný spôsob organizácie a výkonu jej práce vykazuje znaky závislej práce.

Podľa § 3 ods. 1 nového zákona je zmluvný vzťah medzi digitálnou pracovnou platformou alebo sprostredkovateľom a osobou vykonávajúcou platformovú prácu pracovnoprávnym vzťahom, ak sú naplnené znaky závislej práce podľa Zákonníka práce alebo ak o existencii pracovnoprávneho vzťahu rozhodol súd na základe uplatnenia právnej domnienky podľa § 17 ods. 5.

Pri posudzovaní skutočnej povahy zmluvného vzťahu sa podľa § 3 ods. 2 vychádza najmä zo skutkových okolností týkajúcich sa reálneho výkonu platformovej práce, vrátane používania automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov pri jej organizácii, a to bez ohľadu na formálne označenie zmluvného vzťahu.

Významné je aj ustanovenie § 3 ods. 3, podľa ktorého sa pri posudzovaní vzťahu nadriadenosti a podriadenosti zohľadňuje nielen priame monitorovanie, riadenie a kontrola výkonu práce, ale aj nepriame opatrenia, napríklad uplatňovanie represívnych opatrení, obmedzenie platformového účtu alebo iné formy nepriaznivého zaobchádzania či nátlaku. Zohľadňuje sa pritom aj to, v prospech koho sa prostredníctvom automatizovaných systémov vykonáva riadenie platformovej práce, a nie iba to, kto je ich vlastníkom alebo správcom.

Nový zákon zároveň v § 17 ods. 5 zavádza vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie pracovnoprávneho vzťahu.

Ak osoba vykonávajúca platformovú prácu alebo odborová organizácia, ktorá ju zastupuje, uvedie skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že práca sa vykonáva vo vzťahu nadriadenosti digitálnej pracovnej platformy alebo sprostredkovateľa a podriadenosti osoby vykonávajúcej platformovú prácu a podľa pokynov platformy alebo sprostredkovateľa, bude na digitálnej pracovnej platforme alebo sprostredkovateľovi, aby v súdnom konaní preukázali opak.

Podľa dôvodovej správy predstavuje právna domnienka procesné uľahčenie v prospech osôb vykonávajúcich platformovú prácu. Jej cieľom je, aby tieto osoby nemuseli v súdnom konaní samy v plnom rozsahu preukazovať existenciu pracovnoprávneho vzťahu. Postačuje, ak uvedú relevantné skutočnosti dôvodne nasvedčujúce existencii vzťahu nadriadenosti a podriadenosti a výkonu práce podľa pokynov. Dôkazné bremeno preukázania opaku následne zaťažuje digitálnu pracovnú platformu alebo sprostredkovateľa.

Dôležité je zdôrazniť, že nová právna úprava neznamená automatické prekvalifikovanie zmluvných vzťahov všetkých samostatne zárobkovo činných osôb vykonávajúcich platformovú prácu na pracovnoprávne vzťahy. Právna domnienka sa uplatňuje v konaní pred súdom a digitálna pracovná platforma alebo sprostredkovateľ majú možnosť ju vyvrátiť.

Podľa § 17 ods. 1 sa osoba vykonávajúca platformovú prácu môže domáhať určenia existencie pracovnoprávneho vzťahu žalobou na súde. Zákon zároveň v § 17 ods. 2 umožňuje podanie spoločnej žaloby viacerých osôb vykonávajúcich platformovú prácu proti tej istej digitálnej pracovnej platforme alebo sprostredkovateľovi, ktorou sa môžu domáhať určenia, že ich zmluvné vzťahy sú pracovnoprávnymi vzťahmi, a uplatniť pritom právnu domnienku podľa § 17 ods. 5.

Ak súd rozhodne o existencii pracovnoprávneho vzťahu, podľa § 17 ods. 6 musí vo výroku rozhodnutia určiť aj dátum, od ktorého sa zmluvný vzťah považuje za pracovnoprávny vzťah, a označiť zamestnávateľa a zamestnanca. Právoplatné rozhodnutie súd bezodkladne zašle Sociálnej poisťovni, príslušnej zdravotnej poisťovni, Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Národnému inšpektorátu práce.

Osobitnú úpravu prináša aj § 4 nového zákona, podľa ktorého sa na výkon platformovej práce nevzťahuje podmienka výnimočného uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce.

 

3. Transparentnejšie algoritmické riadenie práce

Nová právna úprava venuje osobitnú pozornosť tzv. algoritmickému riadeniu, teda používaniu automatizovaných systémov pri monitorovaní, organizácii a hodnotení výkonu platformovej práce.

Tieto systémy môžu významne ovplyvňovať pracovné podmienky, napríklad prideľovanie jednotlivých pracovných úloh, určovanie odmeny, hodnotenie výkonu alebo prístup k platformovému účtu.

Podľa § 8 nového zákona budú digitálne pracovné platformy povinné poskytovať informácie o používaných automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémoch, a to osobám vykonávajúcim platformovú prácu, ich zástupcom, uchádzačom o platformovú prácu a príslušným orgánom, v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom.

Informácie budú musieť podľa § 8 ods. 2 zahŕňať najmä:

• údaje o používaní automatizovaných systémov a účeloch ich využívania;
• kategórie údajov a činností, ktoré systémy monitorujú alebo hodnotia;
• kategórie rozhodnutí prijímaných alebo podporovaných týmito systémami;
• hlavné parametre ovplyvňujúce automatizované rozhodovanie a ich relatívny význam;
• dôvody rozhodnutí týkajúcich sa obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia platformového účtu, odmietnutia poskytnutia odplaty či zmluvného postavenia osoby vykonávajúcej platformovú prácu.

Informácie musia byť poskytované v transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme a musia byť formulované jasne a jednoducho (§ 8 ods. 3).

Podľa § 8 ods. 5 je digitálna pracovná platforma povinná poskytnúť osobe vykonávajúcej platformovú prácu stručné informácie o príslušných automatizovaných systémoch a ich charakteristikách, ktoré ju priamo ovplyvňujú, najneskôr v deň začatia výkonu platformovej práce, pred zavedením zmien ovplyvňujúcich jej pracovné podmienky, organizáciu práce alebo monitorovanie pracovného výkonu a kedykoľvek na jej žiadosť. Na žiadosť tejto osoby je zároveň povinná poskytnúť aj komplexné a podrobné informácie o príslušných systémoch (§ 8 ods. 6).

Významnou zmenou je aj zavedenie povinného ľudského dohľadu nad automatizovaným monitorovaním a rozhodovaním.

Podľa § 9 ods. 1 bude digitálna pracovná platforma povinná pravidelne, najmenej raz za dva roky, hodnotiť vplyv rozhodnutí prijatých alebo podporovaných automatizovanými monitorovacími a rozhodovacími systémami na osoby vykonávajúce platformovú prácu a v odôvodnených prípadoch aj na ich pracovné podmienky a rovnaké zaobchádzanie. Do tohto hodnotenia bude povinná zapojiť aj zástupcov osôb vykonávajúcich platformovú prácu.

Podľa § 9 ods. 5 môže rozhodnutia o obmedzení, pozastavení alebo zrušení platformového účtu, o obmedzení alebo pozastavení možnosti vykonávať platformovú prácu, o zmene alebo zrušení zmluvného vzťahu a o ďalších opatreniach s rovnocennými nepriaznivými účinkami posúdiť a prijať výlučne fyzická osoba.

Zákon zároveň v § 10 priznáva osobám vykonávajúcim platformovú prácu právo požadovať vysvetlenie rozhodnutí prijatých alebo podporených automatizovaným rozhodovacím systémom a za ustanovených podmienok aj ich preskúmanie.

Podľa § 10 ods. 1 má osoba vykonávajúca platformovú prácu právo požadovať vysvetlenie každého takéhoto rozhodnutia, pričom digitálna pracovná platforma je povinná poskytnúť ho bez zbytočného odkladu, ústne alebo písomne, v transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme.

Pri rozhodnutiach, ktoré majú za následok napríklad obmedzenie alebo zrušenie platformového účtu, odmietnutie poskytnutia odplaty za vykonanú prácu, zmenu zmluvného postavenia alebo zásah do základných aspektov zmluvného vzťahu, bude platforma povinná poskytnúť písomné odôvodnenie bez zbytočného odkladu, najneskôr v deň nadobudnutia účinnosti rozhodnutia (§ 10 ods. 3 a 4).

Ak sa dotknutá osoba domnieva, že poskytnuté vysvetlenie alebo odôvodnenie nie je dostatočné alebo že jej práva boli rozhodnutím porušené, môže požiadať o jeho preskúmanie. Digitálna pracovná platforma bude povinná rozhodnutie preskúmať a poskytnúť primerane odôvodnenú písomnú odpoveď bez zbytočného odkladu, najneskôr do dvoch týždňov od podania žiadosti (§ 10 ods. 5 a 6).

Ak rozhodnutie prijaté alebo podporené automatizovaným rozhodovacím systémom porušuje práva osoby vykonávajúcej platformovú prácu, digitálna pracovná platforma je povinná vykonať nápravu bezodkladne, najneskôr do dvoch týždňov od prijatia rozhodnutia. Ak vykonanie nápravy nie je možné, platforma musí ponúknuť primeranú náhradu škody (§ 10 ods. 7).

Uvedené práva podľa § 10 sa však nevzťahujú na osoby vykonávajúce platformovú prácu, ktoré sú komerčnými používateľmi podľa osobitného predpisu (§ 10 ods. 9).

Ďalšiu povinnosť upravuje § 12, podľa ktorého musia digitálne pracovné platformy informovať zástupcov platformových zamestnancov a prerokovať s nimi rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zavedeniu automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov, ako aj rozhodnutia, ktorými sa podstatne mení spôsob ich používania. Ak u platformy nepôsobia zástupcovia platformových zamestnancov, informácie sa poskytujú priamo dotknutým platformovým zamestnancom.

 

4. Posilňuje sa ochrana osobných údajov platformových pracovníkov

Nový zákon zavádza osobitné obmedzenia spracúvania osobných údajov prostredníctvom automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov s cieľom posilniť ochranu súkromia a základných práv osôb vykonávajúcich platformovú prácu.

Podľa § 6 ods. 1 digitálne pracovné platformy nebudú môcť prostredníctvom týchto systémov spracúvať vybrané kategórie osobných údajov, najmä:

• údaje o emocionálnom alebo psychickom stave osoby;
• údaje týkajúce sa jej súkromných rozhovorov vrátane komunikácie s inými osobami vykonávajúcimi platformovú prácu alebo ich zástupcami;
• údaje spracúvané s cieľom predvídať uplatňovanie základných práv vrátane práva na združovanie či kolektívne vyjednávanie;
• údaje, z ktorých možno vyvodiť napríklad rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské presvedčenie, zdravotný stav, členstvo v odborovej organizácii alebo sexuálnu orientáciu;
• biometrické údaje používané na identifikáciu osoby ich porovnávaním s biometrickými údajmi fyzických osôb uloženými v databáze.

Podľa dôvodovej správy však uvedená úprava neznamená úplný zákaz používania biometrických údajov. Za splnenia podmienok právnych predpisov o ochrane osobných údajov môže byť prípustné overenie totožnosti porovnaním údajov, ktoré predtým poskytla tá istá osoba.

Podľa § 6 ods. 2 sa zároveň zakazuje získavanie osobných údajov v čase, keď osoba platformovú prácu nevykonáva ani neponúka. Tieto obmedzenia sa podľa § 6 ods. 3 a 4 vzťahujú aj na ďalšie automatizované systémy používané na prijímanie alebo podporu rozhodnutí ovplyvňujúcich osoby vykonávajúce platformovú prácu, ako aj na náborový proces a výberové konanie.

Nový zákon v § 7 upravuje aj osobitné povinnosti pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov. Spracúvanie údajov prostredníctvom automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov sa podľa § 7 ods. 1 považuje za spracúvanie, ktoré by mohlo byť rizikové z hľadiska práv a slobôd fyzických osôb.

Digitálna pracovná platforma konajúca ako prevádzkovateľ je podľa § 7 ods. 2 povinná pri vykonávaní posúdenia vplyvu pred spracúvaním osobných údajov vyžiadať si stanovisko osôb vykonávajúcich platformovú prácu a ich zástupcov. Podľa § 7 ods. 3 je zároveň povinná poskytnúť toto posúdenie ich zástupcom, pričom musí zabezpečiť ochranu zákonom chránených informácií a dôverných údajov.

Zákon zároveň v § 8 ods. 9 až 11 posilňuje právo na prenosnosť osobných údajov spracúvaných prostredníctvom automatizovaných systémov vrátane hodnotení a recenzií. Digitálna pracovná platforma je povinná poskytnúť bezplatné nástroje na uplatnenie tohto práva a na žiadosť dotknutej osoby postúpiť tieto údaje priamo tretej osobe.

 

5. Nové povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Nová právna úprava zavádza osobitné povinnosti digitálnych pracovných platforiem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone platformovej práce, najmä v súvislosti s používaním automatizovaných systémov.

Podľa § 11 ods. 1 budú digitálne pracovné platformy povinné vo vzťahu k platformovým zamestnancom vyhodnocovať riziká automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov, najmä možné riziká pracovných úrazov, psychosociálne a ergonomické riziká. Zároveň budú povinné posudzovať primeranosť ochranných opatrení vzhľadom na identifikované riziká a osobitný charakter pracovného prostredia a prijímať vhodné preventívne a ochranné opatrenia.

Podľa § 11 ods. 2 musia byť tieto systémy používané spôsobom, ktorý nevytvára neprimeraný tlak na platformových zamestnancov ani inak neohrozuje ich bezpečnosť, fyzické a duševné zdravie pri výkone platformovej práce. Uvedené povinnosti sa podľa § 11 ods. 3 vzťahujú aj na ďalšie automatizované systémy, ak prostredníctvom nich dochádza k prijímaniu alebo podpore rozhodnutí ovplyvňujúcich platformových zamestnancov.

Zákon zároveň v § 11 ods. 4 ustanovuje povinnosť digitálnych pracovných platforiem prijímať preventívne opatrenia proti násiliu a obťažovaniu osôb vykonávajúcich platformovú prácu. Platformy budú musieť umožniť nahlasovanie takéhoto konania kontaktnej fyzickej osobe a sprístupniť na tento účel prinajmenšom jej e-mailovú adresu a telefónne číslo. Ak na vyhodnocovanie oznámení používajú automatizované systémy, musia postupovať podľa § 9.

Podľa § 11 ods. 5 budú digitálne pracovné platformy zároveň povinné poskytnúť osobám vykonávajúcim platformovú prácu ešte pred jej začatím základné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, ktoré sa vzťahujú na konkrétny druh vykonávanej práce.

Podľa § 11 ods. 6 uvedenými povinnosťami nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyplývajúce z osobitných právnych predpisov.

 

6. Nové oznamovacie a informačné povinnosti platforiem

Nový zákon zavádza osobitné oznamovacie a informačné povinnosti digitálnych pracovných platforiem a sprostredkovateľov voči Národnému inšpektorátu práce.

Podľa § 13 ods. 1 a 2 budú digitálne pracovné platformy a sprostredkovatelia povinní najneskôr v deň začatia svojho pôsobenia na území Slovenskej republiky oznámiť Národnému inšpektorátu práce zákonom ustanovené údaje.

Pôjde najmä o:

• obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania a ďalšie identifikačné údaje;
• identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, a označenie registra, v ktorom je subjekt zapísaný;
• názvy služieb poskytovaných príjemcom prostredníctvom osôb vykonávajúcich platformovú prácu;
• údaje o splnomocnenej kontaktnej osobe nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, ak platforma alebo sprostredkovateľ nemajú na jej území sídlo alebo miesto podnikania;
• v prípade sprostredkovateľov aj identifikačné údaje digitálnej pracovnej platformy alebo ďalšieho sprostredkovateľa, s ktorými majú zmluvný vzťah.

Podľa § 13 ods. 3 budú digitálne pracovné platformy a sprostredkovatelia zároveň povinní bez zbytočného odkladu oznamovať každú zmenu uvedených údajov, ako aj skončenie svojho pôsobenia na území Slovenskej republiky. Oznamovanie sa bude uskutočňovať prostredníctvom registračného portálu dostupného na webovom sídle Národného inšpektorátu práce (§ 13 ods. 4).

Podľa § 15 bude Národný inšpektorát práce viesť register digitálnych pracovných platforiem a sprostredkovateľov, ktorý bude obsahovať verejnú aj neverejnú časť.

Ďalšie informačné povinnosti ustanovuje § 14, podľa ktorého budú digitálne pracovné platformy povinné poskytovať Národnému inšpektorátu práce a zástupcom osôb vykonávajúcich platformovú prácu informácie týkajúce sa najmä počtu osôb vykonávajúcich platformovú prácu, rozsahu ich činnosti a druhu zmluvných vzťahov, všeobecných zmluvných podmienok, priemerného trvania činnosti, odpracovaných hodín a príjmov, ako aj zoznamu sprostredkovateľov.

Zákon pritom rozlišuje medzi pravidelným poskytovaním informácií, ich poskytovaním pri začatí pôsobenia alebo zmene podmienok a poskytovaním na žiadosť oprávnených subjektov. Vybrané údaje sa budú poskytovať za jednotlivé kalendárne polroky, spravidla do 31. júla a do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka (§ 14 ods. 2 až 4).

Za porušenie povinností podľa § 13 a § 14 voči Národnému inšpektorátu práce bude možné podľa § 22 ods. 1 uložiť pokutu až do výšky 50 000 EUR. V prípade porušenia povinností podľa § 14 však bude možné pokutu uložiť až vtedy, ak digitálna pracovná platforma alebo sprostredkovateľ nesplnia svoju povinnosť ani dodatočne na výzvu Národného inšpektorátu práce v ním určenej primeranej lehote.

 

7. Rozširujú sa možnosti ochrany práv a združovania pracovníkov

Nová právna úprava posilňuje aj možnosti uplatňovania práv osôb vykonávajúcich platformovú prácu.

Podľa § 5 ods. 1 budú mať osoby vykonávajúce platformovú prácu v inom ako pracovnoprávnom vzťahu výslovne priznané právo zakladať odborové organizácie a vstupovať do nich. Prostredníctvom odborovej organizácie budú môcť uplatňovať práva vyplývajúce z nového zákona, ako aj zo svojho zmluvného vzťahu s digitálnou pracovnou platformou alebo sprostredkovateľom (§ 5 ods. 4).

Podľa § 18 budú digitálne pracovné platformy povinné umožniť osobám vykonávajúcim platformovú prácu vzájomnú komunikáciu, ako aj komunikáciu s ich zástupcami prostredníctvom digitálnej infraštruktúry platformy alebo inými rovnako účinnými prostriedkami. Komunikácia musí byť súkromná a bezpečná, pričom platforma nesmie mať prístup k týmto kontaktom a komunikáciám ani monitorovať ich obsah.

Zákon zároveň v § 16 priznáva osobám vykonávajúcim platformovú prácu právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde alebo pred iným príslušným orgánom a možnosť podať podnet na inšpektoráte práce.

Podľa § 19 sa posilňuje ochrana osôb vykonávajúcich platformovú prácu v inom ako pracovnoprávnom vzťahu pred nepriaznivým zaobchádzaním z dôvodu uplatňovania ich práv. Ak sa domnievajú, že ich zmluvný vzťah bol z tohto dôvodu skončený alebo voči nim bolo prijaté opatrenie s rovnocennými účinkami, môžu požadovať písomné odôvodnenie. V prípadnom súdnom konaní musí platforma alebo sprostredkovateľ preukázať, že ku skončeniu vzťahu alebo prijatiu opatrenia došlo z iných dôvodov, ak dotknutá osoba uvedie skutočnosti dôvodne nasvedčujúce odvetnému konaniu (§ 19 ods. 2 a 3).

Povinnosť poskytnúť odôvodnenie sa za podmienok podľa § 19 ods. 4 vzťahuje aj na platformových zamestnancov.

 

8. Zmeny ďalších právnych predpisov

Nový zákon prináša aj súvisiace zmeny ďalších právnych predpisov. Podľa čl. II sa dopĺňa § 3 ods. 2 Zákonníka práce, na základe čoho sa platformoví zamestnanci zaraďujú medzi skupiny zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy sa spravujú Zákonníkom práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Článkom III sa zároveň mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Nová právna úprava rozširuje pôsobnosť inšpekcie práce aj na kontrolu dodržiavania povinností pri výkone platformovej práce, upravuje miestnu príslušnosť inšpektorátov práce a posilňuje spoluprácu s príslušnými orgánmi iných štátov pri výkone dozoru nad dodržiavaním novej právnej úpravy.

 

9. Prechodné ustanovenia a účinnosť zákona

Nový zákon nadobudne podľa čl. IV účinnosť 2. decembra 2026. Zákon však obsahuje aj prechodné ustanovenia, ktoré poskytujú už pôsobiacim digitálnym pracovným platformám a sprostredkovateľom dodatočnú lehotu na splnenie vybraných povinností.

Podľa § 24 ods. 2 a 3 budú digitálne pracovné platformy a sprostredkovatelia, ktorí začali pôsobiť na území Slovenskej republiky pred 2. decembrom 2026, povinní splniť vybrané oznamovacie a informačné povinnosti podľa § 13 a § 14 najneskôr do 31. decembra 2026, a to za podmienok ustanovených v prechodných ustanoveniach zákona.

Pravidelné poskytovanie údajov o počte osôb vykonávajúcich platformovú prácu a zozname sprostredkovateľov podľa § 14 sa v zmysle § 24 ods. 4 prvýkrát uplatní za obdobie prvého polroka 2027.

Osobitne zákon upravuje aj uplatňovanie právnej domnienky existencie pracovnoprávneho vzťahu. Podľa § 24 ods. 1 sa pri zmluvných vzťahoch vzniknutých pred 2. decembrom 2026 táto domnienka uplatňuje iba na obdobie od uvedeného dátumu.

Nová právna úprava predstavuje významnú zmenu právneho rámca výkonu platformovej práce, ktorá sa dotkne nielen právneho postavenia osôb vykonávajúcich platformovú prácu, ale aj zmluvnej dokumentácie, interných procesov a používania automatizovaných systémov. Pre digitálne pracovné platformy a sprostredkovateľov preto bude dôležité včas preveriť súlad existujúcich zmluvných vzťahov a vnútorných procesov s novými zákonnými požiadavkami.

_{[1] KHO:2025:41 | 22.5.2025 | Ennakkopäätökset | Korkein hallinto-oikeus | Finlex}