Umelá inteligencia v súdnych podaniach: zodpovednosť zostáva na advokátovi

Generatívna umelá inteligencia sa postupne stáva bežným pracovným nástrojom aj v právnej praxi. Môže pomôcť pri vyhľadávaní informácií, analýze rozsiahlych dokumentov, formulovaní argumentácie či príprave právnych podaní. S jej využívaním je však spojené aj riziko tzv. halucinácií – situácií, keď nástroj vytvorí skutkovo alebo právne nesprávnu alebo vymyslenú informáciu, ktorá môže na prvý pohľad pôsobiť presvedčivo.

V právnej praxi je toto riziko osobitne významné. Vymyslená spisová značka, neexistujúce súdne rozhodnutie alebo citácia, ktorá sa v označenom rozhodnutí v skutočnosti nenachádza, totiž nemusí zostať iba chybou v pracovnom návrhu dokumentu. Ak sa neoverený výstup dostane do podania adresovaného súdu, môže mať procesné, finančné, ale aj profesijné dôsledky pre advokáta.

Postupne sa pritom ukazuje, že riešenie tohto problému nevyžaduje vytváranie celkom nového režimu „zodpovednosti za AI“. Samotný spôsob, akým bol text vytvorený, totiž nemení základnú profesijnú povinnosť advokáta zodpovedať za podanie, ktoré predkladá súdu. Veľmi názorne to ukazujú dve nedávne rozhodnutia českých vrcholných súdov.

Keď „judikatúra“ neexistuje: Ústavný súd ČR

Výraznú pozornosť vyvolalo uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3004/25 z 1. decembra 2025. Advokát v ústavnej sťažnosti argumentoval celkovo dvanástimi rozhodnutiami Ústavného súdu ČR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Po ich preverení však Ústavný súd zistil, že podstatná časť citovaných rozhodnutí vôbec neexistovala a ďalšie boli hrubo dezinterpretované.

Súd sa pritom zaoberal aj možnosťou, že by išlo iba o preklepy v spisových značkách alebo o iné ojedinelé chyby. Množstvo a povaha nedostatkov však podľa neho takýto záver vylučovali. Niektoré označené nálezy neexistovali vôbec, pri inom bola pod uvedenou spisovou značkou síce dohľadateľná vec, avšak išlo o obsahovo nesúvisiace uznesenie. Pri jednom z odkazov na judikatúru ESĽP sa zase v databáze HUDOC nenachádzalo rozhodnutie zodpovedajúce uvedenému číslu sťažnosti ani označenému paragrafu.

Ústavný súd následne poukázal aj na viaceré znaky naznačujúce použitie umelej inteligencie – anglicizmy, neúplné a heslovité vety, nejednotný spôsob citovania či nerozlišovanie medzi nálezom a uznesením. Z toho vyvodil, že podanie bolo vytvorené pomocou niektorého z modelov umelej inteligencie a následne nebola overená existencia citovaných rozhodnutí ani správnosť argumentácie.

Jadrom problému posudzovaného Ústavným súdom pritom nebolo samotné použitie umelej inteligencie, ale zodpovednosť advokáta za obsah podania. Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol:

„Není podstatné, s pomocí jakých osob či nástrojů advokáti zpracují podání k soudu. Jako profesionálové znalí práva ovšem přebírají za podání plnou odpovědnost, a odpovídají tedy i za případnou halucinující argumentaci umělé inteligence, byla-li při vytvoření podání použita.“

Dôsledkom neoverenej argumentácie bola v tomto prípade poriadková pokuta vo výške 25 000 Kč. Ústavný súd dospel k záveru, že advokát uviedol súd do omylu, zbytočne skomplikoval a zdržal jeho postup a tým hrubo sťažil priebeh konania. Súčasne však vyzval na odstránenie vád ústavnej sťažnosti, aby sťažovateľ neutrpel procesnú ujmu v dôsledku postupu svojho právneho zástupcu.

Rozhodnutie tak kladie dôraz nie na samotný spôsob prípravy podania, ale na povinnosť advokáta overiť jeho obsah a prevziať zaň zodpovednosť.

Rozhodnutie vyvolalo diskusiu o hraniciach sankcionovania advokátov

Rozhodnutie vyvolalo rozdielne reakcie. Česká advokátska komora neobhajovala postup advokáta, mala však výhrady k tomu, aby súdy na podobné prípady reagovali ukladaním poriadkových pokút. Predsedníčka ČAK Monika Novotná pre INFO.CZ uviedla, že použitie AI pri príprave podania bez kontroly zdrojov môže predstavovať kárne previnenie advokáta, pričom posúdenie všetkých okolností a prípadné podanie kárnej žaloby patrí do pôsobnosti kontrolnej rady ČAK. Komora zároveň upozornila na riziko, že takýto prístup by mohol viesť k postihovaniu advokátov aj za podania, ktoré súd vyhodnotí ako nekvalitné alebo obsahujúce nesprávne aplikovanú judikatúru.

Opačný názor na uloženie poriadkovej pokuty prezentovali predstavitelia českej justície. Podpredseda Najvyššieho súdu ČR Petr Šuk aj predseda Najvyššieho správneho súdu ČR Karel Šimka považovali postup Ústavného súdu ČR za správny. Šuk zdôraznil, že advokát, ktorý nechá svoje podanie vypracovať nástrojom umelej inteligencie a bez kontroly ho odošle súdu, popiera zmysel advokátskeho zastúpenia. Podľa Šimku zase nemožno administratívnu kapacitu súdneho systému zaťažovať overovaním nepravdivých informácií o relevantnom práve, najmä vymyslenej judikatúry.

Najvyšší správny súd ČR: neoverené podanie nemusí byť ani účelne vynaloženým nákladom

K podobnému problému sa krátko predtým vyjadril aj Najvyšší správny súd ČR v rozsudku sp. zn. 3 As 34/2025 z 15. októbra 2025. NSS kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a problematickými podaniami právneho zástupcu žalobcu sa následne zaoberal pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Žalobca bol vo veci úspešný, a preto mal v zásade právo na náhradu dôvodne vynaložených nákladov konania. NSS však nepriznal náhradu nákladov za obsiahle vyjadrenia jeho právneho zástupcu ku kasačnej sťažnosti a jej doplneniu. Podania označil za veľmi ťažko uchopiteľné a konštatoval, že sa z veľkej časti míňali so zmyslom vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti. Namiesto vecných a konkrétnych reakcií obsahovali rozsiahlu, všeobecnú a z významnej časti mimobežnú argumentáciu, ktorá namiesto urýchlenia konania viedla k jeho predĺženiu a zneprehľadneniu postoja protistrany.

Problematické boli aj použité právne zdroje. NSS citácie uvedené v podaniach overil a dospel k záveru, že ani jedna z citovaných pasáží sa v označených rozhodnutiach nenachádzala. Štyri ďalšie rozhodnutia označené konkrétnymi spisovými značkami dokonca vôbec neexistovali.

NSS v tejto súvislosti uviedol:

„Ať již daná vyjádření psal kdokoliv či cokoliv, soud tyto ve svém souhrnu nepovažoval pro danou věc za jakkoliv přínosné.“

Náklady na ich vznik preto súd nepovažoval za dôvodne vynaložené. Právna veta k rozsudku túto myšlienku formuluje ešte všeobecnejšie: „Za kvalitu podání advokáta, ať již ho psal kdokoliv či psalo cokoliv, odpovídá právě tento advokát.“

Obe české rozhodnutia tak vychádzajú z obdobného východiska, hoci procesné následky boli odlišné. Ústavný súd uložil advokátovi poriadkovú pokutu, zatiaľ čo NSS nepovažoval náklady na problematické podania za dôvodne vynaložené. Spoločným menovateľom oboch rozhodnutí je zodpovednosť advokáta za obsah a kvalitu podania bez ohľadu na to, s pomocou koho alebo akého nástroja bolo pripravené.

Riziko pritom nespočíva iba vo vytváraní úplne neexistujúcich rozhodnutí či citácií. AI môže pracovať aj so skutočným rozhodnutím, ale nesprávne opísať jeho obsah alebo mu prisúdiť právny záver, ktorý z neho nevyplýva. Takéto nepresnosti môžu byť v praxi ešte ťažšie odhaliteľné, keďže ich preverenie si vyžaduje nielen kontrolu existencie citovaného zdroja, ale aj jeho skutočného obsahu.

Podobný trend aj v Spojených štátoch

České rozhodnutia nie sú izolovaným javom. S prípadmi neoverených výstupov generatívnej AI v súdnych podaniach sa opakovane stretávajú aj americké súdy.

V prípade Fletcher v. Experian Information Solutions americký odvolací súd vo februári 2026 konštatoval, že advokátka použila umelú inteligenciu na vypracovanie podstatnej časti, ak nie celého svojho vyjadrenia (reply brief), a následne neoverila správnosť takto vytvoreného obsahu. Súd jej uložil peňažnú sankciu vo výške 2 500 USD. Zaujímavé je, že tento súd už skôr zvažoval prijatie osobitného pravidla pre používanie generatívnej AI, ktoré by vyžadovalo potvrdenie, že buď AI pri príprave podania použitá nebola, alebo že jej výstup skontroloval človek. Návrh napokon nebol prijatý, keďže súd považoval existujúce pravidlá za dostatočné na predchádzanie a postihovanie pochybení súvisiacich s používaním generatívnej AI.

Ďalším príkladom je rozhodnutie McCarthy v. DEA z marca 2026. Advokát pri príprave podania vychádzal z prehľadov rozhodnutí vytvorených pomocou AI, ktoré mu poskytla osoba, ktorá nebola advokátom. Časť textu upravil a následne ho začlenil do podania bez toho, aby overil existenciu alebo správnosť citovaných autorít. Sedem z ôsmich použitých rozhodnutí bolo v podaní opísaných s množstvom skutkových a právnych nepresností a jedno vôbec neexistovalo. Ani po tom, ako protistrana vo svojom vyjadrení na tieto nedostatky upozornila, advokát citácie nepreveril. Súd dospel k záveru, že tým porušil povinnosť kompetentného právneho zastupovania, pričom výslovne uviedol, že advokát mal pred podpisom a podaním skontrolovať všetky citácie uvedené vo svojom podaní.

Napokon v rozhodnutí LNU v. Blanche z júna 2026 americký odvolací súd výslovne zdôraznil, že advokátov nesankcionuje za samotnú skutočnosť, že oni alebo ich podriadení použili generatívnu AI. Súd vysvetlil, že procesné a etické pravidlá sa neporušujú už vo fáze rešerše alebo prípravy návrhu, ale pri podpise a podaní dokumentu obsahujúceho neexistujúce rozhodnutia, nesprávne priradené citácie alebo hrubé skreslenie skutočných rozhodnutí. Zároveň zdôraznil, že tieto pravidlá platia bez ohľadu na spôsob, akým bolo podanie pripravené, alebo na použitú technológiu. V tomto prípade navyše závažnosť sankcií zvýšilo aj následné konanie advokátov, ktorí chyby prezentovali ako preklepy alebo chyby pri kopírovaní a spočiatku popierali možnosť použitia AI; súd to posúdil ako porušenie povinnosti otvorenosti voči súdu.

Judikatúra zároveň ukazuje, že povinnosti advokáta sa nekončia podaním dokumentu. Ak následne zistí, že podanie obsahuje nepravdivú alebo vymyslenú autoritu, význam môže mať aj spôsob, akým chybu napraví a komunikuje voči súdu.

Slovenská advokátska komora: AI nenahrádza právny úsudok advokáta

Na riziká spojené s používaním umelej inteligencie reagovala aj Slovenská advokátska komora, ktorá v marci 2025 prijala pravidlá používania nástrojov umelej inteligencie v advokátskej praxi. Tie sú v súčasnosti obsiahnuté v Uznesení Predsedníctva SAK č. 12/4/2025 z 31. marca 2025 v znení Uznesenia Predsedníctva SAK č. 21/14/2025 zo 6. novembra 2025. Ich cieľom je podľa čl. 1 zabezpečiť používanie AI pri výkone advokácie v súlade s princípmi advokátskej etiky, ochranou práv klienta a zachovaním dôvery verejnosti v advokátske povolanie.

Základné zásady používania AI upravuje čl. 3 pravidiel. Advokát musí AI nástroje používať spôsobom, ktorý neohrozí jeho nezávislosť, povinnosť mlčanlivosti a ochranu profesijného tajomstva a ktorý predchádza konfliktu záujmov. Zároveň je povinný zachovať plnú zodpovednosť za výstupy AI nástrojov, ktoré použije pri poskytovaní právnych služieb. Pravidlá výslovne stanovujú aj to, že „používanie AI nástroja nenahrádza odborné posúdenie, právnu argumentáciu ani individuálny prístup k prípadu“.

Osobitná pozornosť sa venuje ochrane mlčanlivosti a údajov klienta. Podľa čl. 4 advokát nesmie zadávať do AI nástrojov informácie chránené mlčanlivosťou ani osobné údaje, okrem pravidlami vymedzených prípadov. Ide najmä o situácie, keď dáta preukázateľne neopúšťajú infraštruktúru pod výlučnou kontrolou advokáta, keď má advokát výslovný a informovaný súhlas klienta a spracúvanie je v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov, alebo keď je ochrana údajov zaručená a poskytovateľ AI či cloudovej infraštruktúry vystupuje ako spracovateľ na základe príslušnej spracovateľskej zmluvy.

Pravidlá myslia aj na odbornú spôsobilosť advokáta. Podľa čl. 5 je advokát, ktorý AI pri výkone povolania používa, povinný priebežne sa vzdelávať v oblasti jej možností a rizík. Metodické usmernenie túto požiadavku označuje ako „AI gramotnosť“ a spája ju s povinnosťou primerane rozumieť možnostiam, limitom a rizikám používaných nástrojov.

Pre otázku zodpovednosti za obsah podaní je osobitne významný výklad čl. 3 ods. 2 a 3 v metodickom usmernení. Podľa neho advokát zodpovedá za výstupy AI nástrojov, ktoré použije pri poskytovaní právnych služieb, pričom „AI je podporný nástroj, nenahrádza právny úsudok advokáta“. Usmernenie zároveň výslovne uvádza, že advokát nenesie zodpovednosť za chybný výstup AI, napríklad „halucináciu“, ktorý nepoužije.

S tým bezprostredne súvisí povinnosť overenia. Metodické usmernenie označuje za neprípustné spoliehať sa na výstupy AI bez ľudského preskúmania. Advokát musí aktívne overovať ich presnosť, najmä pokiaľ ide o fakty, citácie literatúry, právne predpisy a právne závery, aby sa predišlo použitiu „halucinácií“.

Metodické usmernenie upravuje aj ďalšie praktické aspekty používania AI – napríklad zodpovednosť advokáta za zaškolenie koncipientov a zamestnancov, minimalizáciu údajov, podmienky používania jednotlivých režimov AI nástrojov či primerané informovanie klienta, ak môže mať použitie AI materiálny vplyv na stratégiu, významné rozhodnutia alebo výšku odmeny.

Technológia sa mení, zodpovednosť zostáva

Generatívna AI môže právnikom výrazne zjednodušiť prácu. Z analyzovaných rozhodnutí, ako aj z pravidiel SAK však vyplýva, že jej výstup nemôže zostať bez odbornej kontroly advokáta, ktorý ho pri poskytovaní právnych služieb použije.

Z hľadiska profesijnej zodpovednosti preto nie je rozhodujúce samotné použitie AI pri rešerši alebo príprave podania. Podstatné je, či advokát overil správnosť právnych zdrojov, citácií a argumentácie, ktoré vo svojom mene predkladá súdu. Rovnako nie je rozhodujúce, či podklad vytvoril priamo advokát, iná osoba alebo vznikol s pomocou technologického nástroja.

Umelá inteligencia prináša do advokácie nové nástroje a nové praktické riziká. Základné pravidlo však zostáva tradičné: za podanie advokáta zodpovedá advokát.