NÁVRH ZÁKONA O OCHRANE PRED KLAMLIVÝMI TECHNICKY VYTVORENÝMI ZÁZNAMAMI

Rozvoj umelej inteligencie a nových digitálnych nástrojov prináša nielen nové možnosti, ale aj nové riziká zásahov do súkromia a osobnostných práv. Jedným z nich je vytváranie alebo šírenie klamlivých obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, ktoré môžu pôsobiť ako autentické, hoci boli technicky vytvorené alebo podstatne pozmenené.

Na túto problematiku reaguje poslanecký návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ochranou pred neoprávneným vyhotovením a sprístupnením klamlivých záznamov vytvorených alebo podstatne pozmenených technickým postupom (ďalej len „Návrh zákona“). Aktuálne Návrh zákona posudzujú výbory NR SR po prvom čítaní.

Cieľom Návrhu zákona je výslovne zachytiť, že aj technicky vytvorený alebo zmanipulovaný záznam môže predstavovať zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, a to obdobne ako autentický záznam reality.

Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. januára 2027.

Prečo sa navrhuje nová právna úprava?

Platný právny poriadok Slovenskej republiky dnes už poskytuje ochranu osobnosti, súkromia, podoby, hlasu, cti, dôstojnosti či vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti. Táto ochrana je upravená najmä v občianskoprávnej, priestupkovej a trestnoprávnej rovine.

Aktuálna právna úprava síce poskytuje ochranu osobnosti aj proti viacerým nepravdivým alebo zavádzajúcim zásahom, pri obsahu vytvorenom alebo podstatne pozmenenom technickým postupom však vznikajú výkladové otázky, či a v akom rozsahu možno existujúce ustanovenia použiť priamo.

Typickým príkladom sú tzv. deepfake nahrávky, teda obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový obsah vytvorený alebo upravený pomocou technických nástrojov alebo umelej inteligencie vyvolávajúci dojem, že zachytáva skutočnú podobu, hlas alebo prejav konkrétnej osoby.

Takýto obsah môže mať závažné následky. Môže zasiahnuť do súkromia, poškodiť česť alebo dôstojnosť osoby, znížiť jej vážnosť v spoločnosti alebo spôsobiť inú ujmu na jej právach. V digitálnom prostredí je navyše typické, že takýto obsah sa môže šíriť veľmi rýchlo, vo veľkom rozsahu a jeho následné odstránenie alebo zmiernenie následkov môže byť prakticky veľmi náročné.

Návrhom zákona sa teda majú novelizovať zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Viacúrovňová ochrana pred klamlivými záznamami

Návrh zákona nevytvára úplne nový samostatný právny režim. Jeho cieľom je skôr doplniť už existujúce právne nástroje tak, aby na seba lepšie nadväzovali a aby poskytovali ucelenejšiu ochranu pred technicky vytvorenými alebo pozmenenými klamlivými záznamami.

Návrh zákona teda vychádza z odstupňovania právnej reakcie podľa závažnosti zásahu. Menej intenzívne zásahy majú byť riešené v občianskoprávnej alebo priestupkovej rovine, zatiaľ čo závažnejšie konania majú byť postihnuteľné trestnoprávne.

Občianskoprávna ochrana osobnosti

V Občianskom zákonníku sa má doplniť výslovné pravidlo, podľa ktorého sa ochrana podľa § 12 primerane použije aj na obrazové snímky, zvukové záznamy alebo obrazovo-zvukové záznamy vytvorené alebo podstatne pozmenené technickým postupom.

Podmienkou má byť, že takýto záznam zachytáva podobizeň, hlas alebo iný prejav osobnej povahy fyzickej osoby spôsobom spôsobilým vzbudiť dojem pravosti alebo spôsobom spôsobilým v značnej miere znížiť dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.

Praktický význam tejto zmeny spočíva v tom, že poškodená osoba by nemusela byť odkázaná len na rozširujúci výklad existujúcej právnej úpravy. Zákon by výslovne potvrdzoval, že ochrana osobnosti sa môže vzťahovať aj na technicky vytvorený alebo zmanipulovaný záznam, ktorý pôsobí ako skutočný prejav dotknutej osoby.

Priestupková rovina

Návrh zákona dopĺňa aj zákon o priestupkoch. Zavádza sa nová skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorá má reagovať na menej závažné prípady neoprávneného vyhotovenia alebo sprístupnenia klamlivého záznamu.

Priestupkom by malo byť konanie, pri ktorom niekto bez súhlasu inej osoby vyhotoví obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam vytvorený alebo podstatne pozmenený technickým postupom a takýto záznam sprístupní tretej osobe alebo verejnosti. Priestupkom má byť aj sprístupnenie takéhoto záznamu bez súhlasu dotknutej osoby, ak je takéto konanie spôsobilé poškodiť česť, ľudskú dôstojnosť alebo súkromie dotknutej osoby.

Cieľom je vytvoriť medzistupeň medzi občianskoprávnou ochranou osobnosti a trestnoprávnym postihom. Nie každé protiprávne zverejnenie alebo sprístupnenie klamlivého obsahu musí dosahovať intenzitu trestného činu, no zároveň môže ísť o konanie, ktoré si vyžaduje verejnoprávnu reakciu.

Trestnoprávna rovina

V Trestnom zákone sa má doplniť existujúca skutková podstata trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b. Navrhovaná úprava sa má vzťahovať na závažnejšie prípady, keď páchateľ bez súhlasu dotknutej osoby vytvorí alebo podstatne pozmení technickým postupom obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam a takýto záznam následne bez súhlasu sprístupní tretej osobe alebo verejnosti, ak je záznam spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť dotknutej osoby alebo jej privodiť inú vážnu ujmu na právach.

Trestnoprávna rovina má byť vyhradená pre intenzívnejšie zásahy, pri ktorých už nestačí občianskoprávna alebo priestupková ochrana. Návrh zákona tým sleduje, aby najzávažnejšie prípady zneužitia deepfake obsahu mohli byť postihované aj ako trestný čin.

Zodpovednosť právnických osôb

Súčasťou Návrhu zákona je aj zmena zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Do jeho pôsobnosti sa má doplniť nadväznosť na trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b Trestného zákona.

Význam tejto zmeny spočíva v tom, že za splnenia zákonných podmienok by mohla za relevantné konanie niesť trestnú zodpovednosť aj právnická osoba. Ide najmä o systémové zosúladenie trestnoprávnej úpravy fyzických osôb s právnou úpravou zodpovednosti právnických osôb.

Zlučiteľnosť s právom Európskej únie

Podľa doložky zlučiteľnosti je Návrh zákona plne zlučiteľný s právom Európskej únie. Predmet Návrhu zákona je čiastočne upravený v primárnom práve Európskej únie, najmä v čl. 16 a čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a čiastočne aj v sekundárnom práve Európskej únie.

V tejto súvislosti je relevantný najmä Akt o umelej inteligencii, teda nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689, ktoré zavádza harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie. Návrh zákona však nie je priamou implementáciou Aktu o umelej inteligencii v oblasti dohľadu nad systémami umelej inteligencie, ale rieši najmä osobnostnoprávne, priestupkové a trestnoprávne následky zneužitia klamlivého obsahu.

Výhrady Ministerstva spravodlivosti SR

Hoci Návrh zákona reaguje na aktuálnu a prakticky významnú problematiku, Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojej predkladacej správe k nemu uplatnilo viacero zásadných výhrad._[1]

V prvom rade upozorňuje, že obdobná úprava je už obsiahnutá vo vládnom návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027. Z tohto dôvodu považuje novelizáciu súčasného Občianskeho zákonníka za potenciálne nadbytočnú a spôsobilú vyvolať právnu neistotu alebo aplikačné problémy.

Ministerstvo zároveň kritizuje použitie pojmov „technický postup“ a „podstatne pozmenený záznam“. Podľa ministerstva nie je dostatočne zrejmé, či sa týmito pojmami majú rozumieť iba digitálne alebo počítačové úpravy, alebo aj iné formy úprav záznamov. Nejasnosť takýchto pojmov môže v praxi komplikovať výklad aj dokazovanie.

Pri občianskoprávnej úprave ministerstvo upozorňuje aj na to, že Návrh zákona môže v určitých prípadoch ochranu skôr zúžiť. Dôvodom je, že viaže poskytnutie ochrany na dodatočné podmienky, napríklad aby bol záznam spôsobilý vzbudiť dojem pravosti alebo v značnej miere znížiť dôstojnosť či vážnosť osoby v spoločnosti. Ministerstvo preto preferuje jednoduchšiu formuláciu, ktorá by výslovne zahŕňala aj „realistické digitálne alebo inak vytvorené napodobeniny“.

Výhrady smerujú aj k priestupkovej úprave. Ministerstvo upozorňuje, že navrhovaná skutková podstata môže byť príliš zložitá na dokazovanie v priestupkovom konaní. V praxi by preukázanie toho, že záznam bol vytvorený alebo pozmenený technickým postupom, mohlo vyžadovať znalecké dokazovanie, pričom náklady konania by mohli prevýšiť samotnú sankciu.

Najvýraznejšie výhrady smerujú k trestnoprávnej časti. Ministerstvo nesúhlasí s tým, aby bola problematika deepfake obsahu doplnená do existujúceho trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b Trestného zákona. Navrhované znenie považuje za nejednoznačné a príliš zložité. Zároveň upozorňuje, že Návrh zákona nemusí pokrývať niektoré prakticky významné situácie, napríklad ak bol záznam pôvodne vytvorený so súhlasom dotknutej osoby, ale neskôr bol zverejnený bez jej súhlasu, alebo ak páchateľ záznam nevytvoril, ale získal ho od tretej osoby a následne ho ďalej šíril.

Ministerstvo preto navrhuje, aby sa problematika digitálneho falšovania riešila skôr samostatnou skutkovou podstatou trestného činu „Porušenie práv digitálnym falšovaním“. Takáto skutková podstata by bola podľa ministerstva vhodnejšie prispôsobená práve mediálnemu obsahu vytvorenému alebo upravenému prostredníctvom počítačového programu.

Vzťah k pripravovanému novému Občianskemu zákonníku

Osobitne dôležitý je vzťah Návrhu zákona k pripravovanému novému Občianskemu zákonníku. Vládny návrh nového Občianskeho zákonníka predpokladá účinnosť od 1. júla 2027.

Návrh zákona má pritom nadobudnúť účinnosť už 1. januára 2027, teda približne o šesť mesiacov skôr. Podľa Ministerstva spravodlivosti SR však môže byť problematické, že by sa na prechodné obdobie novelizoval ešte súčasný Občiansky zákonník spôsobom, ktorý úplne nekorešponduje s pripravovanou rekodifikáciou. Ministerstvo preto upozorňuje na riziko právnej neistoty a aplikačných problémov.

Vecný rozdiel spočíva najmä v tom, že Návrh zákona pracuje s pojmami „technický postup“ a „podstatne pozmenený záznam“ a ochranu viaže na ďalšie podmienky, napríklad spôsobilosť záznamu vzbudiť dojem pravosti alebo v značnej miere znížiť dôstojnosť či vážnosť fyzickej osoby. Ministerstvo spravodlivosti SR považuje tieto pojmy za nejasné a preferuje jednoduchšiu formuláciu vychádzajúcu z nového Občianskeho zákonníka, ktorá by výslovne zahŕňala „realistické digitálne alebo inak vytvorené napodobeniny“.

Z praktického hľadiska tak nejde o spor, či má byť osobnosť chránená aj pred deepfake alebo obdobným obsahom. Sporné je najmä to, či sa má táto ochrana dočasne dopĺňať do súčasného Občianskeho zákonníka samostatnou novelou, alebo či má byť riešená až systematicky v rámci nového Občianskeho zákonníka.

Paralelné legislatívne procesy v oblasti ochrany osobných údajov

Pri posudzovaní je potrebné odlíšiť samotný Návrh zákona od dvoch ďalších starších legislatívnych procesov, vedených pod označeniami LP/2025/305 a LP/2025/306.

Prvý z nich sa týka návrhu zákona o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa Úradu na ochranu osobných údajov SR je cieľom pripravovanej úpravy najmä odstránenie súčasnej „dvojkoľajnej úpravy“ podľa GDPR a slovenského zákona, harmonizácia s právom Európskej únie a schengenskými požiadavkami, zníženie administratívnej záťaže a zavedenie kódexov správania a certifikácie v pôsobnosti úradu.^[2]

Druhý z nich predstavuje samostatný návrh zákona pre spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, ako aj na účely výkonu trestných sankcií. Ide teda o osobitný režim spracúvania osobných údajov príslušnými orgánmi v trestnej oblasti. Úrad na ochranu osobných údajov SR uvádza, že jedným z cieľov je transpozícia európskej smernice na tieto účely prostredníctvom samostatného zákona. Touto smernicou je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680, ktorá upravuje ochranu osobných údajov pri spracúvaní príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, ako aj výkonu trestných sankcií.^[3]

Oba návrhy boli podľa Úradu na ochranu osobných údajov SR predložené do medzirezortného pripomienkového konania v roku 2025. V rámci paralelného legislatívneho procesu k návrhu zákona o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa riešila aj otázka trestnoprávnej ochrany pred digitálnym falšovaním.

Pre Návrh zákona o ochrane pred klamlivými technicky vytvorenými záznamami je významný najmä prvý zo spomínaných legislatívnych procesov. Ministerstvo spravodlivosti SR totiž vo svojom stanovisku k Návrhu zákona upozornilo, že v rámci tohto paralelného legislatívneho procesu sa riešila aj osobitná trestnoprávna úprava digitálneho falšovania. Z toho dôvodu ministerstvo považuje za vhodnejšie riešiť deepfake obsah samostatnou skutkovou podstatou trestného činu, a nie dopĺňaním existujúceho trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b Trestného zákona.

Komparatívny pohľad: talianska úprava digitálneho falšovania

Zaujímavý komparatívny príklad ponúka talianska právna úprava. Taliansko prijalo zákon č. 132/2025 o umelej inteligencii, ktorým bola do talianskeho Trestného zákona doplnená samostatná skutková podstata týkajúca sa neoprávneného šírenia obsahu vytvoreného alebo pozmeneného systémami umelej inteligencie. Zákon bol publikovaný v talianskej Zbierke zákonov 25. septembra 2025 a účinnosť nadobudol 10. októbra 2025.^[4]

Talianska úprava postihuje konanie, pri ktorom osoba bez súhlasu dotknutej osoby zverejní, poskytne alebo inak šíri obrázky, videá alebo hlasové prejavy sfalšované alebo pozmenené pomocou systémov umelej inteligencie, ak sú spôsobilé uviesť do omylu o svojej pravosti a spôsobia dotknutej osobe nespravodlivú ujmu. Sankciou je trest odňatia slobody od jedného do piatich rokov.

Taliansky model je relevantný aj pre slovenskú diskusiu, pretože rovnako vychádza z potreby chrániť osobnostné práva pred obsahom, ktorý pôsobí autenticky, hoci bol vytvorený alebo pozmenený pomocou umelej inteligencie. Zároveň je významné, že Taliansko pristúpilo k riešeniu prostredníctvom samostatnej skutkovej podstaty. Tento prístup je blízky aj výhradám Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré preferuje osobitnú trestnoprávnu úpravu digitálneho falšovania namiesto dopĺňania existujúceho trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania.

Záver

Návrh zákona reaguje na reálny problém, ktorý bude s rozvojom umelej inteligencie a dostupnosťou digitálnych nástrojov pravdepodobne narastať. Technicky vytvorené alebo zmanipulované záznamy môžu veľmi výrazne zasiahnuť do osobnostných práv a ich šírenie v online prostredí môže poškodeným osobám spôsobovať ťažko odstrániteľné následky.

Pozitívom Návrhu zákona je, že sa snaží vytvoriť viacúrovňovú ochranu od občianskoprávnych nárokov, cez priestupkový postih, až po trestnoprávnu zodpovednosť pri závažnejších prípadoch. Zároveň výslovne uznáva, že zásah do osobnostných práv nemusí vzniknúť len prostredníctvom autentického záznamu, ale aj prostredníctvom záznamu technicky vytvoreného alebo pozmeneného.

Návrh zákona však zároveň vyvoláva viaceré otázky. Kľúčové bude najmä presné vymedzenie pojmov, rozsah ochrany v občianskoprávnej rovine a praktická dokázateľnosť priestupkových aj trestnoprávnych skutkových podstát. Z pohľadu praxe bude osobitne dôležité, aby právna úprava nebola len reakciou na technologický vývoj, ale aby bola dostatočne jasná.

 

 

_{[1] Ministerstvo spravodlivosti SR, stanovisko k poslaneckému návrhu zákona, parlamentná tlač 1266. Dostupné na: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=1266.
[2] Úrad na ochranu osobných údajov SR. Dostupné na: https://dataprotection.gov.sk/sk/aktuality/mpk-novych-pravnych-predpisov-oblasti-ochrany-osobnych-udajov.html.
[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016. Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/eli/dir/2016/680/oj.
[4] Taliansky zákon č. 132/2025 o umelej inteligencii, Gazzetta Ufficiale, GU Serie Generale n. 223 z 25. septembra 2025. Dostupné na: https://www.gazzettaufficiale.it/atto/serie_generale/caricaDettaglioAtto/originario?atto.codiceRedazionale=25G00143&atto.dataPubblicazioneGazzetta=2025-09-25.}