Novela verejného obstarávania 2026: Modernizácia, zrýchlenie a dôraz na rizikovú analýzu

V máji 2026 prešiel legislatívnym procesom v Národnej rade SR vládny návrh novely zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní^[1], ktorý reaguje na potrebu zefektívnenia procesov verejného obstarávania, najmä pri projektoch financovaných z fondov Európskej únie. Hlavným cieľom tejto úpravy je predovšetkým zamedzenie rizika prepadnutia finančných prostriedkov a odstránenie administratívnych prekážok, ktoré brzdili kľúčové strategické investície.^[2] Novela zároveň reaguje na výhrady Európskej komisie týkajúce sa slovenskej úpravy bezpečnostných výnimiek vo verejnom obstarávaní. Nižšie uvádzame kľúčový prehľad zmien, ktoré novela prináša.

1. Zosúladenie bezpečnostných výnimiek s európskym právom

Jedným z hlavných cieľov novely je zosúladenie slovenskej právnej úpravy s európskym rámcom v oblasti bezpečnostných výnimiek. Ide o reakciu na výhrady Európskej komisie, podľa ktorých dovtedajšia definícia základného bezpečnostného záujmu presahovala rámec práva Európskej únie. Novela preto vypúšťa definíciu základného bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky z § 2 ods. 5 písm. r) zákona o verejnom obstarávaní a zároveň upravuje výnimku z pôsobnosti zákona v § 1 ods. 2 písm. a).

Po novom sa presnejšie vymedzuje, kedy sa zákon neuplatní pri zákazkách, súťažiach návrhov alebo koncesiách, pri ktorých je potrebné chrániť informácie, utajované skutočnosti, limitované informácie alebo základné bezpečnostné záujmy. Dôležité je, že takúto výnimku bude možné uplatniť iba v prípade, ak sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť menej obmedzujúcimi opatreniami.

2. Pragmatický pohľad na konflikt záujmov a sociálne siete

Jednou z najvýznamnejších zmien v prospech aplikačnej praxe je úprava konfliktu záujmov v § 23. Novela zavádza tzv. negatívny exemplifikatívny výpočet situácií, ktoré samy osebe bez ďalších okolností konflikt záujmov nezakladajú. Ide najmä o:

• časový test: ak od skončenia predchádzajúceho zamestnania alebo funkcie zainteresovanej osoby uplynuli viac ako tri roky a táto osoba už nemá finančný, ekonomický či osobný záujem súvisiaci s predchádzajúcim pôsobením;
• bežnú interakciu na sociálnych sieťach: najmä pasívna interakcia (napr. „lajk“), ktorá nebuduje hlboký vzťah, alebo komunitná diskusia.
• všeobecné spoločenské vzťahy: pokiaľ nezakladajú ekonomický alebo iný osobný záujem.

Zákon tým však nevylučuje individuálne posudzovanie konfliktu záujmov. Rozhodujúce budú aj naďalej konkrétne okolnosti prípadu a existencia identifikovateľného záujmu, ktorý môže ovplyvniť objektívny a nestranný výkon činnosti zainteresovanej osoby. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa preto bude musieť aj naďalej písomne vysporiadať so skutočnosťami, ktoré môžu nasvedčovať existencii konfliktu záujmov.

3. Koniec prehnanému formalizmu pri dokladoch

Novela výrazne mení režim vysvetľovania a dopĺňania dokladov (§ 40). Verejní obstarávatelia a obstarávatelia už nebudú môcť vylučovať uchádzačov len pre formálne chyby (chýbajúce alebo neúplné doklady), ale dostávajú jasnú právomoc žiadať o doplnenie úplne chýbajúcich dokumentov, ak slúžia výlučne na preukázanie splnenia podmienok účasti.

Významnou novinkou je aj možnosť preukázať splnenie určitých skutočností, ktoré nastali až po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť (napr. získanie certifikátu alebo referencie ex-post), ak obstarávateľ v podmienkach neurčí inak. Cieľom tejto úpravy je obmedziť nadmerný formalizmus, predísť zbytočnému opakovaniu súťaží a zrýchliť výber dodávateľa.

4. Priorizácia a efektivita dohľadu ÚVO

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) zavádza do svojej dohľadovej činnosti tzv. priorizačnú politiku, ktorej cieľom je efektívnejšie využívať kontrolné kapacity a sústrediť ich na prípady s najvyšším rizikom porušenia verejného záujmu alebo hospodárskej súťaže.

ÚVO bude mať po novom právo odmietnuť podnet, ktorý nebude zodpovedať kritériám tejto politiky, pričom svoje rozhodnutie bude musieť odôvodniť. Transparentnosť bude zabezpečená povinnosťou zverejniť túto politiku na webovom sídle úradu. Priorizačná politika bude zároveň zverejnená na webovom sídle úradu, čím sa má zabezpečiť transparentnosť výkonu dohľadu. Podľa ÚVO by tento prístup mal prispieť k efektívnejšiemu využívaniu personálnych kapacít.[3]

5. Nový režim kontroly projektov z fondov EÚ

Novela mení aj kontrolu projektov financovaných z prostriedkov Európskej únie. Predbežná kontrola sa má vykonávať najmä vo fáze pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody. Ide o preventívny mechanizmus, ktorého cieľom je identifikovať prípadné pochybenia ešte pred uzavretím zmluvného vzťahu a predísť následným finančným opravám.

Zároveň sa zavádza pravidlo, že komunikácia medzi orgánom kontroly a prijímateľom pri predbežnej kontrole a kontrole po uzavretí zmluvy má prebiehať prostredníctvom informačného monitorovacieho systému. To má prispieť k elektronizácii, zjednodušeniu administrácie a zníženiu potreby predkladania dokumentácie v listinnej forme.

Pri kontrole po uzavretí zmluvy sa posilňuje rizikový prístup. Novela upúšťa od plošnej kontroly všetkých nadlimitných zákaziek a viaže výkon kontroly predovšetkým na výsledky analýzy rizík. Kontrola sa má vykonať najmä vtedy, ak zmluva, rámcová dohoda, koncesná zmluva alebo ich zmena boli na základe analýzy rizík vyhodnotené ako rizikové, prípadne z vlastného podnetu orgánu kontroly. Cieľom tejto zmeny je efektívnejšie využitie kontrolných kapacít a sústredenie kontrolnej činnosti na prípady s najvyšším rizikom porušenia pravidiel verejného obstarávania.

Účinnosť a prechodné ustanovenia

Novela bola vyhlásená v Zbierke zákonov pod číslom 100/2026 Z. z. Väčšina jej ustanovení nadobudla účinnosť 21. mája 2026, teda dňom vyhlásenia. Kľúčové zmeny týkajúce sa konfliktu záujmov (§ 23) a dopĺňania dokladov (§ 40) nadobúdajú účinnosť 1. júla 2026. Postupy zadávania zákaziek a koncesií, ktoré sa začali do 30. júna 2026, sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov.

Záver

Novela predstavuje ďalší krok smerom k flexibilnejšiemu a rizikovo orientovanému systému verejného obstarávania. Kým časť zmien reaguje na požiadavky Európskej komisie, ďalšie majú znížiť administratívnu záťaž, zefektívniť kontrolné mechanizmy a podporiť rýchlejšiu realizáciu projektov financovaných z fondov Európskej únie. Ich praktický význam bude závisieť najmä od toho, ako sa nové pravidlá premietnu do rozhodovacej praxe verejných obstarávateľov a Úradu pre verejné obstarávanie.

Problematike verejného obstarávania sa v našej advokátskej kancelárii dlhodobo venujeme. V prípade otázok týkajúcich sa aplikácie novej právnej úpravy alebo konkrétnych postupov vo verejnom obstarávaní nás neváhajte kontaktovať.

_{[1] Tlač 1117
[2] Dôvodová správa
[3] ÚVO víta schválenie novely zákona o verejnom obstarávaní - ÚVO}