Nový zákon o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 4. júna 2026 nový zákon č. 167/2026 Z. z. o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach.

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 4. júna 2026 nový zákon č. 167/2026 Z. z. o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Ide o rozsiahlu právnu úpravu, ktorej cieľom je zjednotiť, sprehľadniť a modernizovať pravidlá cezhraničnej spolupráce slovenských orgánov s orgánmi iných štátov, členskými štátmi Európskej únie, ako aj s európskymi a medzinárodnými orgánmi.

Spolu s týmto zákonom bol prijatý aj zákon č. 168/2026 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Tento zákon obsahuje zmeny viacerých právnych predpisov nadväzujúce na prijatie novej právnej úpravy. Väčšina ustanovení zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach nadobudne účinnosť 1. januára 2028, zatiaľ čo časť zmien vykonaných zákonom č. 168/2026 Z. z. nadobudne účinnosť už 18. augusta 2026.

Doterajšia právna úprava bola postavená najmä na piatej časti Trestného poriadku s názvom „Právny styk s cudzinou“ a na viacerých osobitných zákonoch prijatých najmä v súvislosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii. Podľa dôvodovej správy však postupný nárast osobitných predpisov spôsobil, že úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach stratila prehľadnosť. Zároveň sa transpozícia nástrojov Európskej únie neuskutočňovala jednotne, čo viedlo k rozdielnej terminológii a aplikačným problémom.

Nový zákon preto nepredstavuje iba čiastkovú novelu, ale samostatný procesný rámec pre oblasť medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach. Zákon preberá a prepracúva doterajšiu piatu časť Trestného poriadku, ktorá sa v súvislosti s prijatím novej právnej úpravy zrušuje. Trestný poriadok sa bude na konania podľa nového zákona používať len subsidiárne, teda vtedy, ak nový zákon neustanoví osobitnú úpravu.

Prečo bol prijatý nový zákon?

Základným dôvodom prijatia novej právnej úpravy je potreba konsolidácie doterajších predpisov. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa justičná spolupráca v trestných veciach vyvíjala najmä prostredníctvom samostatných zákonov upravujúcich jednotlivé európske nástroje. Tento prístup bol odôvodnený osobitnou povahou spolupráce medzi členskými štátmi EÚ, ktorá je založená na princípe vzájomného uznávania justičných rozhodnutí a priamom styku justičných orgánov.

Postupom času však takýto model viedol k roztrieštenosti právnej úpravy. Nový zákon preto sleduje najmä tieto ciele:

sústrediť právnu úpravu medzinárodnej justičnej spolupráce do jedného predpisu,
zjednotiť terminológiu a základné procesné postupy,
odlíšiť režim spolupráce s členskými štátmi EÚ od spolupráce s tretími štátmi,
reagovať na vývoj judikatúry Súdneho dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR,
odstrániť nedostatky aplikačnej praxe,
vytvoriť procesný rámec pre nové formy spolupráce, najmä pri zabezpečovaní elektronických dôkazov.

Od „právneho styku s cudzinou“ k medzinárodnej justičnej spolupráci

Doterajšia piata časť Trestného poriadku používala pojem „právny styk s cudzinou“. Nový zákon už pracuje so širším a modernejším pojmom „medzinárodná justičná spolupráca v trestných veciach“.

Táto zmena nie je iba terminologická. Odráža vývoj cezhraničnej trestnoprávnej spolupráce, ktorá dnes nezahŕňa len klasickú právnu pomoc medzi štátmi, ale aj nástroje vzájomného uznávania rozhodnutí v rámci Európskej únie, priame kontakty medzi justičnými orgánmi, spoluprácu s európskymi agentúrami a získavanie dôkazov v digitálnom priestore.

Nový zákon zároveň výslovne stanovuje, že sa vzťahuje na postup a činnosť justičných orgánov a iných orgánov v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach. Upravuje teda nielen súdy a prokuratúru, ale aj ďalšie orgány zapojené do výkonu tejto spolupráce.

Nová systematika zákona

Jednou z najvýraznejších zmien je systematické usporiadanie právnej úpravy. Zákon je rozdelený do piatich častí:

všeobecné ustanovenia,
justičná spolupráca s tretími štátmi,
justičná spolupráca s členskými štátmi Európskej únie,
spolupráca s európskymi a medzinárodnými orgánmi a agentúrami,
splnomocňovacie, prechodné, záverečné a zrušovacie ustanovenia.

Takéto členenie má praktický význam. Doterajšia piata časť Trestného poriadku upravovala právny styk s cudzinou v rámci jedného procesného kódexu, pričom európske nástroje boli upravené aj v samostatných zákonoch. Nový zákon sa snaží vytvoriť prehľadnejší systém, v ktorom je jasne oddelená spolupráca s tretími štátmi od spolupráce s členskými štátmi EÚ.

Spolupráca s tretími štátmi verzus spolupráca v rámci EÚ

Nový zákon rozlišuje dva základné modely spolupráce.

Pri tretích štátoch zostáva zachovaný tradičný medzištátny model. Takáto spolupráca je založená na medzinárodných zmluvách, prípadne na záruke vzájomnosti, a spravidla prebieha prostredníctvom ústredných orgánov. V slovenských podmienkach ide najmä o Ministerstvo spravodlivosti SR a Generálnu prokuratúru SR.

Naopak, spolupráca medzi členskými štátmi Európskej únie vychádza z iných princípov. Je založená predovšetkým na vzájomnom uznávaní justičných rozhodnutí, vzájomnej dôvere medzi justičnými orgánmi členských štátov a priamom styku týchto orgánov. Práve preto zákon vytvára pre spoluprácu s členskými štátmi samostatnú časť.

Toto rozlíšenie je dôležité aj z pohľadu aplikačnej praxe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú môcť jednoduchšie určiť, či sa v konkrétnom prípade uplatní režim klasickej medzinárodnej právnej pomoci, alebo osobitný režim európskej justičnej spolupráce.

Čo nový zákon preberá z piatej časti Trestného poriadku?

Nový zákon vo veľkej miere preberá a systematicky prepracúva inštitúty, ktoré boli doteraz obsiahnuté v piatej časti Trestného poriadku. Ide najmä o:

právnu pomoc vo vzťahu k cudzine,
doručovanie písomností,
výsluchy osôb vrátane výsluchov prostredníctvom videokonferenčného zariadenia,
cezhraničné odpočúvanie,
prevoz osôb,
cezhraničné sledovanie,
spoločné vyšetrovacie tímy,
dočasné odovzdanie osôb na vykonanie úkonov,
zaistenie a odovzdanie vecí,
extradíciu,
uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí,
prevzatie a odovzdanie odsúdených osôb na výkon trestu,
prevzatie a odovzdanie trestnej veci.

Nejde teda o úplne novú agendu. Podstatná zmena spočíva v tom, že sa tieto inštitúty vyčleňujú z Trestného poriadku do samostatného zákona a zaraďujú do širšieho systému medzinárodnej justičnej spolupráce.

Zmena príslušnosti súdov

Za jednu z prakticky významných zmien možno považovať úpravu príslušnosti súdov. Dôvodová správa uvádza, že nová úprava reaguje aj na iniciatívu smerujúcu k presunu rozhodovacej právomoci v prvom stupni z krajských súdov na okresné súdy v sídle kraja, v prípade Bratislavy a Košíc na mestské súdy.

Doterajšia piata časť Trestného poriadku pri viacerých konaniach vychádzala z príslušnosti krajských súdov. Nový zákon počíta s tým, že ak je slovenským dožiadaným orgánom alebo vykonávajúcim justičným orgánom súd, konanie v prvom stupni bude vykonávať súd príslušný podľa § 16 ods. 1 Trestného poriadku prostredníctvom samosudcu, ak zákon neustanoví inak.

Zároveň zákon ukladá predsedovi príslušného súdu povinnosť zabezpečiť v rozvrhu práce špecializáciu sudcov na vybavovanie vecí podľa tohto zákona. Ide o dôležitý prvok, keďže agenda medzinárodnej justičnej spolupráce je odborne špecifická a často sa dotýka zásahov do základných práv dotknutých osôb.

Elektronická komunikácia a strojové preklady

Nový zákon reflektuje aj potrebu modernejšej a rýchlejšej komunikácie medzi orgánmi. Výslovne umožňuje začať konať aj na základe žiadosti doručenej telefaxom alebo elektronickými prostriedkami, ak slovenský orgán nemá pochybnosti o jej hodnovernosti. Zákon zároveň upravuje elektronické zasielanie dokumentov a informácií, ak je splnená požiadavka hodnovernosti a primeranej bezpečnosti.

Praktickou novinkou je aj úprava strojových prekladov. Východiskom zostáva preklad vyhotovený prekladateľom, avšak pri jazykoch určených osobitným predpisom bude možné namiesto toho zabezpečiť strojový preklad. Podľa dôvodovej správy má ísť o certifikovaný strojový preklad, ktorý má znížiť náklady a zrýchliť prácu s písomnosťami v cezhraničných konaniach.

Elektronické dôkazy ako nová forma justičnej spolupráce

Najvýraznejšou novinkou je úprava elektronických dôkazov. Nový zákon zavádza samostatný rámec pre európsky príkaz na predloženie elektronických dôkazov a európsky príkaz na uchovanie elektronických dôkazov.

Ide o novú formu justičnej spolupráce, ktorá má umožniť priamu spoluprácu príslušných orgánov s poskytovateľmi vybraných služieb v digitálnom priestore. Cieľom je zefektívniť a urýchliť získavanie elektronických dôkazov v trestnom konaní medzi členskými štátmi Európskej únie.

Táto úprava reaguje na skutočnosť, že významná časť dôkazov v trestnom konaní sa dnes nachádza v digitálnom prostredí – napríklad u poskytovateľov online služieb, v cloudových úložiskách alebo v komunikačných platformách.

Zákon zároveň rozlišuje medzi rôznymi typmi elektronických údajov. Pri menej citlivých údajoch, ako sú údaje o účastníkovi alebo údaje potrebné na identifikáciu používateľa, bude príslušným orgánom v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt, pričom príkaz vydaný policajtom musí potvrdiť prokurátor. Pri citlivejších údajoch, najmä prevádzkových a obsahových údajoch, bude v prípravnom konaní potrebné rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie na návrh prokurátora.

Z dôvodovej správy vyplýva, že práve pri intruzívnejších zásahoch do základných práv, teda pri prevádzkových a obsahových údajoch, zákon zavádza dodatočné procesné záruky. Európsky príkaz sa v takýchto prípadoch nezasiela len adresátovi, ale aj príslušnej krajskej prokuratúre, ktorá má možnosť posúdiť dôvody na odmietnutie.

Výslovné zakotvenie zákazu núteného sebaobviňovania

Za pozornosť stojí aj doplnenie Trestného poriadku vykonané zákonom č. 168/2026 Z. z., ktorým bol do § 2 doplnený nový odsek 23. Podľa neho:

„Nikoho nemožno nútiť k výpovedi proti sebe samému, k poskytovaniu dôkazov, ktoré by mohli viesť k jeho trestnému stíhaniu, ani k inému aktívnemu konaniu smerujúcemu k jeho obvineniu. O tom musí byť podozrivý, obvinený a svedok poučený.“

Nové ustanovenie výslovne zakotvuje zákaz núteného sebaobviňovania v Trestnom poriadku a zároveň ustanovuje povinnosť poučiť o tomto práve podozrivého, obvineného aj svedka.

Zmeny v oblasti extradície

Významné úpravy sa týkajú aj extradície, teda vydávania osôb medzi Slovenskou republikou a tretími štátmi.

Nový zákon zachováva základnú štruktúru extradičného konania, no dopĺňa viaceré pravidlá vyplývajúce z aplikačnej praxe a judikatúry. Osobitne významná je úprava vydávacej väzby. Zákon výslovne stanovuje, že vydávacia väzba nemôže trvať súhrnne viac ako dva roky. Zároveň sa upravuje možnosť prepustenia osoby z vydávacej väzby, ak zaniknú jej dôvody, ako aj možnosť uložiť primerané opatrenia alebo obmedzenia na zabránenie zmareniu účelu konania.

Zákon tiež upravuje situácie, keď osoba nie je vydaná klasickým extradičným postupom, ale je do Slovenskej republiky vyhostená alebo inak odovzdaná podľa právneho poriadku cudzieho štátu. Podľa dôvodovej správy ide o reakciu na praktické situácie, keď cudzí štát navrhne odovzdanie osoby mimo formálneho extradičného konania.

Osobitne sa upravuje aj rozhodovanie ministra spravodlivosti. Ak súd rozhodne, že vydanie je prípustné, minister spravodlivosti môže rozhodnúť, že vydanie nepovolí, ak došlo k podstatnej zmene okolností alebo ak by povolenie vydania bolo v rozpore so základnými zásadami demokratického a ústavného zriadenia Slovenskej republiky alebo s jej významným záujmom.

Medzinárodné a európske zatýkacie rozkazy

Nový zákon systematicky upravuje aj oblasť zatýkacích rozkazov. Pri medzinárodnom zatýkacom rozkaze preberá viaceré pravidlá z doterajšej piatej časti Trestného poriadku, vrátane jeho účinkov, náležitostí, dôvodov straty platnosti a pravidiel pri vydaní osoby s výhradou.

V oblasti európskeho zatýkacieho rozkazu sa úprava začleňuje do systematiky spolupráce s členskými štátmi Európskej únie. Zákon tým sleduje celkový cieľ koncentrovať jednotlivé nástroje európskej justičnej spolupráce do jedného predpisu a zosúladiť ich so zásadami vzájomného uznávania a priameho styku justičných orgánov.

Spoločné vyšetrovacie tímy a osobitné formy spolupráce

Nový zákon podrobne upravuje aj spoločné vyšetrovacie tímy. Tie možno vytvoriť na základe dohody na špecifický účel a obmedzený čas, najmä ak trestné konanie vyžaduje vykonanie zložitých úkonov dokazovania v zahraničí alebo ak vyšetrovanie trestného činu prebieha vo viacerých štátoch a vyžaduje koordinovaný postup.

Zákon upravuje obsah žiadosti o vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu, obsah dohody, postavenie vedúceho tímu, použiteľnosť dôkazov získaných v rámci tímu aj pravidlá pôsobenia zahraničných členov na území Slovenskej republiky.

Okrem toho zákon obsahuje aj úpravu ďalších osobitných foriem spolupráce, ako sú cezhraničné sledovanie, cezhraničné odpočúvanie, prevoz osôb, dočasné odovzdanie osôb na vykonanie úkonov, zaistenie a odovzdanie vecí či zaistenie majetku.

Spolupráca s európskymi a medzinárodnými orgánmi

Samostatná časť zákona je venovaná spolupráci s európskymi a medzinárodnými orgánmi a agentúrami. Ide najmä o spoluprácu s Európskou prokuratúrou, Eurojustom, Európskou justičnou sieťou, Interpolom a medzinárodnými trestnými súdmi.

Aj v tejto oblasti nový zákon nadväzuje na doterajšiu úpravu, ale zasadzuje ju do jednotnej systematiky. Pri medzinárodných trestných súdoch zákon upravuje napríklad poskytovanie súčinnosti, preklady, predbežné vyšetrovanie, odovzdanie osoby a uznanie a výkon rozhodnutí medzinárodného súdu.

Súvisiace zmeny Trestného poriadku

Prijatie nového zákona si vyžiadalo aj zmeny v Trestnom poriadku. Keďže piata časť Trestného poriadku sa zrušuje, bolo potrebné upraviť aj niektoré inštitúty, ktoré majú zostať súčasťou všeobecnej trestnoprocesnej úpravy.

Ide najmä o zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie a o vykonávanie výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia zo zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí.

Významná časť zmien Trestného poriadku, ktoré nadobúdajú účinnosť už 18. augusta 2026, súvisí s vykonaním európskej právnej úpravy v oblasti elektronických dôkazov (e-evidence). Ide najmä o úpravu procesných postupov pri uchovávaní, zabezpečovaní, predkladaní a vydávaní počítačových údajov a ďalších elektronických dôkazov v trestnom konaní, čím sa reaguje na rozvoj digitálnych dôkazov a potrebu presnejšie upraviť zásahy do údajov v elektronickej podobe.

Účinnosť zákona

Legislatívny balík nadobúda účinnosť postupne. Väčšina ustanovení zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach nadobudne účinnosť 1. januára 2028, zatiaľ čo časť zmien vykonaných zákonom č. 168/2026 Z. z. nadobudne účinnosť už 18. augusta 2026.

Takto nastavená účinnosť vytvára priestor na prípravu súdov, prokuratúry a ďalších dotknutých orgánov na novú systematiku a nové procesné postupy.

Záver

Nový zákon o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach predstavuje významný krok k sprehľadneniu a modernizácii právnej úpravy cezhraničnej trestnoprávnej spolupráce.

Jeho význam nespočíva len v tom, že zrušuje a nahrádza piatu časť Trestného poriadku. Podstatné je najmä to, že vytvára samostatný a systematický právny rámec, ktorý odlišuje spoluprácu s tretími štátmi od spolupráce v rámci Európskej únie, zjednocuje terminológiu, reaguje na judikatúru a aplikačnú prax a zavádza nové nástroje zodpovedajúce digitálnej dobe.

Za najvýznamnejšie novinky možno považovať najmä novú systematiku zákona, presnejšie vymedzenie príslušnosti orgánov, úpravu elektronickej komunikácie a strojových prekladov, zavedenie pravidiel pre elektronické dôkazy, úpravy v oblasti extradície a začlenenie spolupráce s európskymi a medzinárodnými orgánmi do jedného právneho predpisu. Súčasťou prijatého legislatívneho balíka sú zároveň významné zmeny Trestného poriadku, z ktorých časť nadobúda účinnosť už 18. augusta 2026, najmä v oblasti elektronických dôkazov a výslovného zakotvenia zákazu núteného sebaobviňovania.

Pre aplikačnú prax bude dôležité najmä to, či nová právna úprava skutočne prispeje k rýchlejšiemu, jednotnejšiemu a predvídateľnejšiemu využívaniu nástrojov medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach a či súvisiace zmeny Trestného poriadku naplnia očakávania spojené s efektívnejším získavaním elektronických dôkazov a ďalším rozvojom trestného konania v digitálnom prostredí.