Nový zákon o osvedčovaní listín a podpisov bol schválený: čo prinesie v praxi?

Národná rada Slovenskej republiky 14. apríla 2026 schválila nový zákon č. 78/2026 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách, ktorý má nahradiť doterajší zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami. Návrh novej právnej úpravy predložila vláda SR, pričom za jeho prípravou stálo Ministerstvo vnútra SR, ktorého cieľom bolo reagovať na dlhodobé aplikačné problémy a zmeny vo fungovaní verejnej správy, ku ktorým došlo za viac ako dve desaťročia účinnosti pôvodného zákona.

Podľa dôvodovej správy je zámerom novej právnej úpravy komplexnejšie vymedziť pojmy, pravidlá a princípy osvedčovania listín a podpisov, odstrániť nepresnosti existujúcej legislatívy a zjednotiť aplikačnú prax okresných úradov a obcí. Dôvodom prijatia nového zákona bol aj narastajúci počet sporov a rozdielnych výkladov jednotlivých ustanovení pôvodného zákona, ako aj absencia niektorých pojmov, ktoré si vyžiadala prax.

Nový zákon zároveň reflektuje zmeny vo verejnej správe, najmä reorganizáciu miestnej štátnej správy v rámci programu ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa), zánik krajských a obvodných úradov, ako aj postupnú modernizáciu výkonu verejnej správy. Cieľom novej úpravy je posilnenie právnej istoty občanov aj osvedčujúcich orgánov, ktorými sú obce, mestá, mestské časti a okresné úrady.

Nová legislatíva podrobnejšie upravuje pôsobnosť okresných úradov a obcí pri osvedčovaní zhody listín a pravosti podpisov, ako aj výkon štátneho odborného dozoru nad touto agendou. Zároveň presnejšie vymedzuje prípady, v ktorých okresný úrad alebo obec osvedčenie nevykonajú, čím má dôjsť k odstráneniu rozdielnej rozhodovacej praxe. Úprava sa dotýka aj obsahových náležitostí osvedčovacích kníh pri osvedčovaní zhody listín a pravosti podpisov.

Zákon pamätá aj na potreby zraniteľných skupín. Po novom bude možné vykonať osvedčenie podpisu aj mimo úradných priestorov, napríklad v nemocnici, zariadení sociálnych služieb alebo v domácnosti osoby, ktorá sa nemôže dostaviť na obec alebo okresný úrad. Súčasne sa výslovne upravuje možnosť osvedčovania pravosti podpisov aj pri osobách, ktoré nemôžu čítať alebo písať.

Ďalej sa bližšie pozrieme na najvýznamnejšie zmeny, ktoré nový zákon o osvedčovaní listín a podpisov prináša do aplikačnej praxe.

1. Nový zákon zavádza základné pojmy a presnejšiu systematiku

Kým pôvodný zákon bol veľmi stručný, nová právna úprava už obsahuje samostatnú definíciu základných pojmov, napríklad:

• listina – dokument v listinnej podobe opisujúci existenciu právnej skutočnosti,
• predložená listina - listina predložená na účel vykonania osvedčenia,
• kópia listiny -  technickými prostriedkami vyhotovená podoba listiny z predloženej listiny,
• osvedčujúca osoba - fyzická osoba písomne poverená prednostom okresného úradu vykonávať osvedčovanie zhody listín a pravosti podpisov na listinách a starosta obce alebo fyzická osoba písomne poverená starostom obce vykonávať osvedčovanie zhody listín a pravosti podpisov na listinách.

Nový zákon zároveň systematickejšie upravuje pôsobnosť jednotlivých orgánov pri osvedčovaní listín a podpisov. Kým pôvodná právna úprava obsahovala kompetencie jednotlivých orgánov len stručne, nová úprava ich presnejšie rozdeľuje medzi Ministerstvo vnútra SR, okresné úrady a obce.

Ministerstvo vnútra SR bude vykonávať štátny odborný dozor nad osvedčovaním vykonávaným okresnými úradmi. Okresné úrady budú okrem samotného osvedčovania vykonávať aj štátny odborný dozor nad obcami vo svojom územnom obvode. Súčasne budú viesť evidenciu vzorov odtlačkov úradných pečiatok obcí, podpisových vzorov a písomných poverení osvedčujúcich osôb.

Obce budú naďalej vykonávať osvedčovanie zhody listín a pravosti podpisov, pričom aj na ich strane sa rozširujú evidenčné povinnosti. Po novom budú povinné viesť evidenciu vzorov úradných pečiatok, podpisových vzorov a písomných poverení osvedčujúcich osôb.

Nová právna úprava zároveň detailnejšie upravuje postavenie osvedčujúcej osoby. Podľa zákona pôjde o fyzickú osobu písomne poverenú prednostom okresného úradu alebo starostom obce na vykonávanie osvedčovania. Podľa dôvodovej správy môže byť osvedčujúcou osobou na okresnom úrade zamestnanec okresného úradu a na obci zamestnanec obecného úradu. V rámci medziobecnej spolupráce môže túto činnosť vykonávať aj zamestnanec spoločného obecného úradu alebo centra zdieľaných služieb.

Nová právna úprava zároveň systematicky oddeľuje osvedčovanie zhody listín a osvedčovanie pravosti podpisov, ktoré boli v pôvodnom zákone upravené podstatne stručnejšie a menej prehľadne.

2. Rozširujú sa prípady, keď obec alebo okresný úrad osvedčenie nevykoná

Nový zákon podrobnejšie upravuje situácie, v ktorých okresný úrad alebo obec nemôžu vykonať osvedčenie zhody listiny alebo pravosti podpisu. Podľa dôvodovej správy je cieľom odstrániť nejednotný výklad súčasnej právnej úpravy a presnejšie vymedziť kompetencie osvedčujúcich orgánov.

Po novom zákon detailnejšie vymenúva okruh listín a situácií, pri ktorých sa osvedčenie nevykoná. Ide najmä o prípady, ak:

• listina má byť použitá v zahraničí,
• listina je vyhotovená v inom ako štátnom jazyku (s výnimkou češtiny a vybraných dvojjazyčných dokladov o vzdelaní),
• ide o občiansky preukaz, cestovný doklad, vodičský preukaz, technický preukaz alebo inú identifikačnú listinu,
• ide o zdravotnú dokumentáciu, preukaz zdravotného poistenia alebo potvrdenia týkajúce sa zdravotného stavu,
• ide o cenný papier,
• predložená listina nie je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou,
  kópiu listiny nemožno porovnať bez odborného posúdenia (napr. mapy, geometrické plány alebo technické výkresy),
• listina obsahuje ochranné prvky, pri ktorých by kopírovaním došlo k znehodnoteniu ich funkcie (napr. vodoznak, reliéfna pečiatka, suchá pečať alebo optický variabilný prvok).

V prípade listín, ktoré majú byť použité v zahraničí, okresný úrad ani obec osvedčenie pravosti podpisu nevykonajú. Na tieto účely bude aj naďalej príslušné notárske osvedčenie.

Nová úprava zároveň presnejšie upravuje aj prípady, keď nebude možné osvedčiť pravosť podpisu. Osvedčenie sa nevykoná napríklad:

• pri podpise vytvorenom mechanicky, pečiatkou alebo prostredníctvom výpočtovej techniky,
• pri podpise na prázdnom liste alebo nevyplnenom formulári,
• ak žiadateľ nepredloží platný doklad totožnosti,
• ak je zjavné, že požadované osvedčenie odporuje zákonu, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom.

3. Nová úprava reaguje aj na potreby zraniteľných skupín

Nový zákon reflektuje aj potreby osôb, ktoré majú sťažený prístup k úradným službám alebo sa nachádzajú v špecifickej životnej situácii.

Po novom bude môcť obec vykonať osvedčenie pravosti podpisu aj mimo úradnej miestnosti, a to v rámci svojej územnej pôsobnosti. Podľa dôvodovej správy môže ísť napríklad o:

• domácnosť,
• nemocnicu,
• zariadenie sociálnych služieb,
• stacionár,
• alebo iné vhodné miesto.

Zákon zároveň výslovne umožňuje vykonať osvedčenie pravosti podpisu aj osobe, ktorá nemôže čítať alebo písať. Takéto osvedčenie bude možné vykonať, ak bola osoba s obsahom listiny oboznámená prostredníctvom inej osoby, prístroja alebo špeciálnej pomôcky a zároveň je schopná listinu vlastnoručne podpísať. O tejto skutočnosti sa vykoná záznam do osvedčovacej knihy.

Podľa dôvodovej správy je cieľom tejto úpravy predchádzať diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Novinkou je tiež výslovná možnosť vykonať osvedčenie pravosti podpisu osobe umiestnenej v ústave na výkon väzby alebo v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

4. Podrobnejšie sa upravuje evidencia osvedčovania a obsah osvedčovacích kníh

Nový zákon výrazne detailnejšie upravuje vedenie evidencie pri osvedčovaní listín a podpisov. Kým doterajšia právna úprava obsahovala len stručnú úpravu vedenia jednej osvedčovacej knihy, nová legislatíva osobitne upravuje:

• osvedčovaciu knihu listín a
• osvedčovaciu knihu pravosti podpisov.

Ministerstvo vnútra SR zároveň zverejní vzory osvedčovacích kníh na svojom webovom sídle, čím sa má zabezpečiť jednotný postup a podoba evidencie na všetkých okresných úradoch a obciach. Dôvodová správa uvádza, že cieľom tejto úpravy je zjednotenie používaných tlačív a evidencie vykonaných osvedčení v praxi.

Zákon zároveň presne stanovuje, aké údaje musia tieto evidencie obsahovať. Súčasťou úvodného listu osvedčovacích kníh budú napríklad:

• názov okresného úradu alebo obce,
• dátum a miesto založenia knihy,
• počet číslovaných strán,
• podpisové vzory osvedčujúcich osôb,
• obdobie trvania ich poverenia,
• ako aj odtlačok úradnej pečiatky.

Pri jednotlivých osvedčeniach sa budú evidovať podrobnejšie údaje než doteraz, napríklad:

• meno, priezvisko a rodné číslo žiadateľa,
• druh osvedčovanej listiny,
• údaje o doklade totožnosti vrátane čísla dokladu a dátumu jeho platnosti,
• počet strán listiny,
• spôsob úhrady a výška správneho poplatku,
• dátum a pri osvedčení podpisu aj presný čas vykonania úkonu.

Pri osvedčovaní pravosti podpisu sa bude do evidencie zapisovať aj údaj o tom, či žiadateľ listinu podpísal pred osvedčujúcou osobou alebo podpis uznal za vlastný.

Nová právna úprava zároveň výslovne zavádza povinnosť chrániť osvedčovacie knihy pred zneužitím, poškodením, stratou alebo odcudzením. Každé vykonané osvedčenie bude vedené ako samostatný záznam a osvedčovacie knihy sa budú archivovať desať rokov od ich uzavretia na účely výkonu štátneho odborného dozoru. Evidencia vykonaných osvedčení sa bude viesť za každý kalendárny rok samostatne, pričom číslovanie záznamov bude každoročne začínať poradovým číslom 1.

5. Podrobnejšie sa upravujú formálne náležitosti osvedčovania

Nový zákon detailnejšie upravuje aj samotný spôsob vykonávania osvedčenia a formálne náležitosti osvedčovacích doložiek.

Zákon napríklad výslovne stanovuje, že do osvedčenej listiny obsahujúcej osvedčovaciu doložku nebude možné dodatočne dopĺňať ďalšie údaje alebo záznamy. Dôvodová správa zároveň uvádza, že cieľom je zavedenie jednotnej osvedčovacej doložky pri osvedčovaní listín aj podpisov.

Nová právna úprava zároveň umožňuje, aby sa osvedčovacia doložka podľa technických možností vyhotovovala aj vo forme:

• odtlačku osvedčovacej pečiatky,
• nálepky alebo
• tlačeného textu.

Ak listina pozostáva z viacerých listov, osvedčujúca osoba ich po novom zviaže trikolórnou šnúrou vo farbách štátnej vlajky, pričom voľné konce sa zabezpečia nálepkou a odtlačkom úradnej pečiatky okresného úradu alebo obce.

Dôvodová správa spresňuje, že tento postup sa použije pri listinách pozostávajúcich z dvoch alebo viacerých listov. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť integritu listiny a zabrániť dodatočnej manipulácii s jej obsahom.

Zákon zároveň podrobnejšie upravuje aj obsah osvedčovacích doložiek pri osvedčovaní zhody listín a pravosti podpisov.

6. Menia sa pravidlá identifikácie žiadateľov a osvedčovania podpisov

Nový zákon precizuje aj pravidlá identifikácie osôb pri osvedčovaní listín a podpisov. Žiadateľ bude musieť svoju totožnosť preukázať platným občianskym preukazom, cestovným dokladom alebo námorníckou knižkou. Ak ide o cudzinca, totožnosť bude preukazovať platným cestovným dokladom.

Dôvodová správa zároveň spresňuje, že potvrdenie o občianskom preukaze nebude možné považovať za doklad totožnosti na účely osvedčovania.

Nová úprava zároveň podrobnejšie upravuje samotné osvedčovanie podpisov a výslovne stanovuje, čo sa považuje za vlastný podpis.

Za vlastný podpis možno podľa novej právnej úpravy považovať aj takú podobu podpisu, pri ktorej je písací prostriedok vedený rukou alebo inou časťou tela žiadateľa, prípadne je podpis urobený za pomoci protézy alebo inej podobnej pomôcky, ak žiadateľ tento podpis pred osvedčujúcou osobou uzná za svoj vlastný. Dôvodová správa zároveň uvádza, že za vlastný podpis sa považujú napísané znaky identifikujúce danú osobu aj v prípade, ak je písací prostriedok vedený ktoroukoľvek končatinou, protézou alebo ústami konajúcej osoby.

Naopak, za vlastný podpis sa nebude považovať podpis:

• predtlačený,
• vytvorený pečiatkou alebo
• nasnímaný pomocou informačných technológií či rozmnožovacej techniky.

Dôvodová správa pritom zdôrazňuje, že pri osvedčovaní pravosti podpisu sa vychádza z toho, že žiadateľ prejavuje vôľu listinu podpísať a zároveň rozumie jej obsahu.

Nová právna úprava zároveň výslovne stanovuje, že pri osvedčovaní pravosti podpisu sa za čas osvedčenia považuje okamih podpisu žiadateľa do osvedčovacej knihy.

7. Prechodné ustanovenia a účinnosť zákona

Nový zákon nadobudne účinnosť 1. septembra 2026 a zároveň zruší doterajší zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami.

Zákon zároveň obsahuje aj prechodné ustanovenia týkajúce sa vedenia osvedčovacích kníh. Okresné úrady a obce budú môcť viesť osvedčovacie knihy podľa doterajších predpisov ešte najneskôr do 31. decembra 2027.