Prístupnosť ako štandard pre všetkých bez výnimky: Nový zákon posilní práva ľudí so zdravotným postihnutím

Dňa 28. júna 2025 nadobudol účinnosť zákon č. 351/2022 Z. z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len „Zákon o prístupnosti“), ktorým sa do vnútroštátneho práva transponovala smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb.

Cieľom právnej úpravy je zlepšiť dostupnosť bežných výrobkov a služieb pre zdravotne znevýhodnené osoby a tým podporiť vytváranie inkluzívneho prostredia, v ktorom má každý spotrebiteľ rovnaký prístup k výrobkom a službám. Pre poskytovateľov služieb však zároveň Zákon o prístupnosti zavádza aj mnoho nových povinností, kedy je potrebné, aby poskytovatelia služieb čo najskôr zaviedli nové požiadavky aj do digitálnych služieb a produktov, ktoré ponúkajú.

Ako vyplýva aj z dôvodovej správy k Zákonu o prístupnosti, transpozíciou uvedenej smernice Slovenská republika prispieva k napĺňaniu záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý od zmluvných strán požaduje prijať opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup ako ostatným k fyzickému prostrediu, doprave, informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším verejným službám, ktoré sú dostupné či poskytované verejnosti.

Koho sa nová právna úprava týka?

Predmetná právna úprava ovplyvní predovšetkým online prostredie, pričom Zákon o prístupnosti sa týka poskytovateľov služieb určených pre spotrebiteľov v týchto oblastiach:

• služby poskytované v rámci leteckej osobnej dopravy, autobusovej dopravy, železničnej osobnej dopravy a vodnej osobnej dopravy (webové sídla, služby poskytované cez mobilné zariadenia vrátane mobilných aplikácií, predaj elektronických lístkov, poskytovanie informácií o dopravných službách vrátane cestovných informácií v reálnom čase či služby poskytované prostredníctvom interaktívnych samoobslužných terminálov umiestnených na území Slovenskej republiky),
• finančné služby,
• elektronické knihy a špecializovaný softwér a
• služby informačnej spoločnosti.[1]

Zdroj: Prístupnejšie výrobky a služby pre občanov EÚ - Consilium

Na koho sa nové pravidlá nevzťahujú?

Zákon o prístupnosti zároveň uvádza aj výnimky, konkrétne ide o:

• služby poskytované v rámci služieb mestskej dopravy, prímestskej dopravy a regionálnej dopravy,
• obsah webových sídiel a mobilných aplikácií, ak ide o
  • online mapy a služby mapovania, pri ktorých sa kľúčové informácie poskytujú prístupným digitálnym spôsobom pre mapy určené na navigáciu,
  • obsah nevytvorený alebo nefinancovaný poskytovateľom služby alebo subjektom nachádzajúcim sa pod kontrolou poskytovateľa služby,
• služby poskytované mikropodnikmi.

V súvislosti s výnimkami je nutné spomenúť, že požiadavky na prístupnosť sa v zmysle ust. § 7 Zákona o prístupnosti uplatňujú len v prípade, ak nepredstavujú pre poskytovateľa služby zásadnú zmenu základnej povahy poskytovanej služby alebo neprimeranú záťaž (s výnimkou poskytovateľa služby, ktorý je financovaný z verejných alebo súkromných zdrojov). Poskytovateľ služby je povinný tieto okolnosti posúdiť, uchovať výsledok svojho zhodnotenia po dobu piatich rokov od posledného poskytnutia služby a na žiadosť príslušného orgánu dohľadu mu toto posúdenie sprístupniť.

Zákonné povinnosti poskytovateľa služby v oblasti prístupnosti (§ 6)

 Poskytovateľ služby je podľa Zákona o prístupnosti povinný:

• zabezpečiť prístupnosť pri navrhovaní a poskytovaní služby – už pri návrhu a počas poskytovania služby musí byť dodržaná požiadavka na jej prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím;
• informovať verejnosť o splnení požiadaviek – poskytovateľ je povinný verejne sprístupniť informácie o tom, ako jeho služba spĺňa zákonom stanovené požiadavky na prístupnosť, a to ich jednak uviesť vo všeobecných podmienkach o poskytovaní služby, príp. v obdobnom dokumente, sprístupniť ich v písomnej a ústnej forme spôsobom, ktorý je prístupný pre osoby zo zdravotným postihnutím. Informácie musia byť verejne prístupné počas celej doby, počas ktorej sa služba poskytuje;
• zaviesť kontrolné a udržiavacie mechanizmy – musia byť nastavené vnútorné procesy, ktoré zabezpečia, že služba zostane v súlade s požiadavkami aj pri jej zmene alebo tiež pri zmene požiadaviek;
• informovať o nesúlade a náprave – ak poskytovateľ zistí, že jeho služba nespĺňa požiadavky na prístupnosť, je povinný bezodkladne informovať príslušný orgán dohľadu a oznámiť mu jednak dôvody nesúladu, ale aj plánované nápravné opatrenia;
• prijať nápravné opatrenia do jedného roka – oznámené nápravné opatrenia musí poskytovateľ zrealizovať najneskôr do jedného roka od oznámenia;
• spolupracovať s orgánmi dohľadu – na odôvodnenú žiadosť je poskytovateľ povinný predložiť dokumentáciu a dôkazy o súlade služby s požiadavkami na prístupnosť v štátnom jazyku a poskytovať súčinnosť pri prijatých nápravných opatreniach.

Prístupná služba – čo to vlastne je?

Digitálne služby musia spĺňať technické pravidlá stanovené Európskou úniou v rámci European Accessibility Act (Európsky akt o prístupnosti). Kľúčovou technickou normou je EN 301 549, ktorá vychádza zo štandardu WCAG 2.2 na úrovni AA, ktorá predstavuje vyššiu úroveň požiadaviek, vďaka ktorým sú digitálne rozhrania prehľadné a zrozumiteľné pre väčšinu jeho používateľov, vrátane osôb, ktoré majú zrakové, sluchové, telesné či mentálne postihnutie.

Príklady konkrétnych požiadaviek, ako spraviť digitálnu službu dostupnou pre všetkých:

• Farebný kontrast - farebné kombinácie textu a pozadia by mali zabezpečiť dobrú čitateľnosť aj pre osoby so zrakovým obmedzením. Ideálne je pridať možnosť prepnutia do režimu s vysokým kontrastom;
• Možnosť prispôsobenia veľkosti prvkov - text, obrázky, príp. iné prvky by mali byť zväčšiteľné bez toho, aby sa zhoršila ich funkčnosť či vzhľad stránky;
• Alternatívne texty - všetky obrázky, ikony a tlačidlá by mali obsahovať tzv. alternatívny text (alt text), ktorý vie prečítať čítačka obrazovky;
• Ovládanie prostredníctvom klávesnice – webovú stránku by malo byť možné plne ovládať len pomocou klávesnice – napr. pomocou klávesu Tab pre navigáciu. Je to kľúčové pre osoby so zníženou motorickou schopnosťou;
• Jasný a prehľadný dizajn – orientácia či vyhľadávanie na webovej stránke by mali byť pochopiteľné pre každého;
• Časové limity - ak služba pracuje s časovým limitom (napr. pri online nákupoch, typicky pri nákupe lístka), musí byť používateľovi umožnené čas predĺžiť alebo limit deaktivovať, aby nedošlo k strate údajov.

Sankcie za nesplnenie povinností

Dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo Zákona o prístupnosti bude vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia. Porušením týchto povinností sa môžu poskytovatelia dopustiť správneho deliktu, za ktorý je im možné uložiť pokutu, ktorej výška je od 200 eur a siaha až do 3 % obratu za prechádzajúce účtovné obdobie, konkrétne:

• do výšky 6.000 eur, pokiaľ poskytovateľ služby nezabezpečil splnenie požiadaviek na prístupnosť služby pre osoby so zdravotným postihnutím alebo nesprístupní verejnosti povinné informácie,
• do výšky 20.000 eur, pokiaľ nebudú zavedené predpísané postupy, nebude bezodkladne informovaný príslušný orgán dohľadu o dôvodoch, prečo poskytovaná služba nie je v súlade s požiadavkami na prístupnosť či za neprijatie nápravných opatrení,
• do výšky 30.000 eur za neposkytnutie informácií, dokumentácie alebo potrebnej súčinnosti príslušnému orgánu dohľadu.

[1] Pojem služby informačnej spoločnosti je definovaný v ust. § 2 ods. 1 zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. ako „...služba poskytovaná na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou spravidla za úhradu na žiadosť príjemcu služby informačnej spoločnosti, najmä komerčná komunikácia, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta okrem osobnej elektronickej pošty; službou informačnej spoločnosti nie sú rozhlasové a televízne vysielanie vrátane teletextu, hlasové telefonické služby, telefaxové služby a služby, ktorých obsah vylučuje ich poskytovanie na diaľku.“ V zmysle uvedenej definície, ide napr. o e-shopy, online úložiská, webhostingové služby, online spravodajské portály, platformy na vloženie inzercie či poskytovanie elektronickej pošty (okrem osobnej).